betlehem
(jasličky)
zobrazenie biblického príbehu o Kristovom narodení. Symbol Vianoc. Objavuje sa v ranokresťanských nástenných maľbách. V zdramatizovanej podobe ako kulisa ranostredovekých liturgických vianočných hier s postavami dieťaťa ležiaceho v jasliach, Panny Márie, svätého Jozefa, klaňajúcich sa pastierov a Tromi kráľmi. Predobraz výjavu sa viaže k vianočnej omši, ktorú slúžil 1223 pri jasličkách postavených v lesnej jaskyni v Umbrii svätý František z Assisi (1182 – 1226). Stavanie samostatných kostolných betlehemov rozšírili v 16. storočí v Európe františkáni a jezuiti. Po jozefínskych reformách (1782 – 1804) platil v Rakúsko-Uhorsku zákaz, podľa ktorého sa stavanie betlehemov v kostoloch vyhlásilo za nedôstojné pre cirkev. Obľuba stavania betlehemov sa vtedy preniesla do šľachtických, meštianskych a ľudových domácností, kde sa betlehemy v čase Vianoc kládli do kultového kúta izby. Figúry sa prechodom od kostolných betlehemov k betlehemom v domácnostiach zmenšovali od postáv v životnej veľkosti až k malým soškám. Osobitým typom boli prenosné betlehemy, prispôsobené koledovým obchôdzkam. Veľký betlehem nosilo viac koledníkov (Prešov, Čičmany), častejšie boli betlehemy menšie, ktoré nosil jeden koledník. S miniatúrnymi betlehemami, zavesenými na krku, chodili koledovať slovenskí drotári. Na stavbu betlehemov sa používali rozmanité techniky a materiály: figúrky z drevených pomaľovaných dosiek (kostolné betlehemy na Orave); vystrihnuté z farebných papierových archov (sériovo vyrábané v Rakúsku, Morave, Čechách a dovážané na Slovensko); plastické polychrómované drevené figúrky, ktorých neprofesionálna rezbárska výroba bola rozšírená a živá v okolí Banskej Štiavnice, Novej Bane; sadrové, voskové, obliekané a pohyblivé mechanické figúrky (dodnes sa vyskytujú v kostolných betlehemoch). Sporadicky sa vyrábali keramické betlehemy (Pukanec). V procese zľudovenia sa betlehemské výjavy sekularizovali, dopĺňali postavami z domáceho prostredia (pastieri, muzikanti, figúrky v kroji) a architektonickými prvkami. Raritou vymykajúcou sa z bežného štandardu je veľkorozmerný mobilný betlehem na elektrický pohon (Rajecká Lesná).
zobrazenie biblického príbehu o Kristovom narodení. Symbol Vianoc. Objavuje sa v ranokresťanských nástenných maľbách. V zdramatizovanej podobe ako kulisa ranostredovekých liturgických vianočných hier s postavami dieťaťa ležiaceho v jasliach, Panny Márie, svätého Jozefa, klaňajúcich sa pastierov a Tromi kráľmi. Predobraz výjavu sa viaže k vianočnej omši, ktorú slúžil 1223 pri jasličkách postavených v lesnej jaskyni v Umbrii svätý František z Assisi (1182 – 1226). Stavanie samostatných kostolných betlehemov rozšírili v 16. storočí v Európe františkáni a jezuiti. Po jozefínskych reformách (1782 – 1804) platil v Rakúsko-Uhorsku zákaz, podľa ktorého sa stavanie betlehemov v kostoloch vyhlásilo za nedôstojné pre cirkev. Obľuba stavania betlehemov sa vtedy preniesla do šľachtických, meštianskych a ľudových domácností, kde sa betlehemy v čase Vianoc kládli do kultového kúta izby. Figúry sa prechodom od kostolných betlehemov k betlehemom v domácnostiach zmenšovali od postáv v životnej veľkosti až k malým soškám. Osobitým typom boli prenosné betlehemy, prispôsobené koledovým obchôdzkam. Veľký betlehem nosilo viac koledníkov (Prešov, Čičmany), častejšie boli betlehemy menšie, ktoré nosil jeden koledník. S miniatúrnymi betlehemami, zavesenými na krku, chodili koledovať slovenskí drotári. Na stavbu betlehemov sa používali rozmanité techniky a materiály: figúrky z drevených pomaľovaných dosiek (kostolné betlehemy na Orave); vystrihnuté z farebných papierových archov (sériovo vyrábané v Rakúsku, Morave, Čechách a dovážané na Slovensko); plastické polychrómované drevené figúrky, ktorých neprofesionálna rezbárska výroba bola rozšírená a živá v okolí Banskej Štiavnice, Novej Bane; sadrové, voskové, obliekané a pohyblivé mechanické figúrky (dodnes sa vyskytujú v kostolných betlehemoch). Sporadicky sa vyrábali keramické betlehemy (Pukanec). V procese zľudovenia sa betlehemské výjavy sekularizovali, dopĺňali postavami z domáceho prostredia (pastieri, muzikanti, figúrky v kroji) a architektonickými prvkami. Raritou vymykajúcou sa z bežného štandardu je veľkorozmerný mobilný betlehem na elektrický pohon (Rajecká Lesná).
Pohyblivý betlehem z kostola sv. Trojice. Bratislava, 1990. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV. Foto H. Bakaljarová
AutorOľga Danglová
Pozri aj
Literatúra
Bednárik, R.: Zvykoslovné pramene výtvarného prejavu slovenského. Matica slovenská, Turč. Sv. Martin 1942.
Václavík, V.: Lidové betlémy v Čechách a na Moravě. Praha 1987.
