démon

démon

démon 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

démon

označenie početných dobrých i zlých nadprirodzených bytostí pomáhajúcich alebo prekážajúcich človeku. Viera v nich vyplýva z úsilia objasniť isté javy existenciou duše u ľudí, zvierat, rastlín, vecí, prírodných živlov, chorôb, nešťastia (animizmus). Dediční rodoví, rodinní démoni vznikli z duší predkov, ochrancov rodu (manizmus). Slovania označovali démonov slovom bes, div, diva. Kresťanstvo presadzovalo názor o škodlivosti tejto viery, na Slovensku sa však udržala miestami až do 20. storočia. Človek sa snažil nakloniť si ich zachovávaním príslušných postupov a zákazov, obeťami, čarami, alebo využíval ochranné predmety. Možno ich deliť na: antropomorfné bytosti (víla, svetlonos, černokňažník, trpaslík), niekedy s prvkami zoomorfizmu (vodník, Runa, čert), zoomorfné bytosti (had, lasica, zmok) alebo bytosti, ktoré mohli podoby striedať či stať sa nehmotným duchom.
Ako polodémonov možno označiť:

  1. osoby, o ktorých sa verilo, že majú nadprirodzené vlastnosti (striga, bohyňa);
  2. škodlivé bytosti (revenant, upír, mora), ktoré bolo treba podľa predstáv predpísanými praktikami zneškodniť;
  3. duše zomretých dospelých osôb i nekrstených detí vracajúce sa k pozostalým v rozličných podobách, zväčša neškodné, s výnimkou osôb, ktoré sa voči nim previnili (personifikácie Smrti a chorôb).

Predstavy o démonoch sa vyskytujú v poverových výrokoch, démonologických a historických povestiach i čarovných rozprávkach.

AutorĽubica Chorváthová

Literatúra

Chorváthová, Ľ.: Paralely rodinno-rodového kultu v zvykosloví dvoch kysuckých obcí. In: Slovenský národopis, roč. 37, 1989, 41-50.
Polívka, J.: Súpis slovenských rozprávok I-V. Turčiansky Svätý Martin 1923-1931.
Cibulová, T., Kovačevičová, S.: Predstavy o fantastických bytostiach. In: Etnografický atlas Slovenska. Bratislava 1990, 83, mapy 9-11.

Preskočiť na obsah