duša

duša

duša 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

duša

v idealistickom chápaní nehmotná podstata človeka. Základný pojem rozličných foriem náboženstva, idealistickej filozofie a psychológie, odrážajúci vývin názorov na vnútorný svet človeka. Predstava vznikla v raných štádiách kultúrneho vývoja z potreby objasniť určité javy a skúsenosti (spánok, stratu vedomia, zrkadlový obraz, tieň, snové predstavy, halucinácie, duševné choroby, smrť) z každodenného života. Duša sa chápala ako ľahké, nehmotné, pohyblivé druhé ja (duch), ktoré sa mohlo oddeliť od tela. Za oživujúci princíp sa v mnohých kultúrach pokladal dych. Duša človeka má podľa tradičných predstáv na Slovensku podobu bezfarebného obláčika alebo vtáka, najčastejšie bielej holubice. Po smrti sa istý čas zdržiava v blízkosti príbytku, príde sa rozlúčiť s pozostalými, prípadne v podobe lasice či hada ostáva v dome, ochraňuje potomkov zomretého a rodový majetok. Sídlom duší zomretých majú byť aj stromy, poskytujúce odpočinok vtákom-dušiam, zdržujúcim sa na hroboch.

AutorĽubica Chorváthová

Literatúra

Chorváthová, Ľ.: Smrť. In: Etnografický atlas Slovenska. Bratislava 1990, 74, mapy 17-24.
Niederle, L.: Víra a náboženství. In: Život starých Slovanů II -2. Praha 1916.
Polívka, J.: Súpis slovenských rozprávok I-V. Turčiansky Svätý Martin 1923 - 1931.

Preskočiť na obsah