kult predkov
jedna z najstarších foriem náboženského kultu, založená na uctievaní duchov a duší významných predstaviteľov rodu alebo kmeňa (náčelníci, čarodejníci, otcovia či matky rodu). Je spojený s vierou v existenciu záhrobia a posmrtného života. Pocta mŕtvemu po smrti istým spôsobom zodpovedá jeho postaveniu zaživa. Uctievanie mŕtvych predkov a viera v ich nadprirodzené schopnosti (manizmus) boli rozšírené v najrozličnejších kultúrach; u Slovanov majú indoeurópske črty. Stopy kultu predkov sú v tradičnej kultúre Slovenska prítomné vo svedomitom vykonávaní predpísaného pohrebného obradu, aby sa dosiahla úplná spokojnosť a stav vyrovnanosti mŕtveho, v obradových úkonoch spojených s domom a jeho časťami (pec, prah, kultový kút), s ohňom, sadzami a spaľovaním rozličných predmetov ako obetí predkom. Jeho súčasťou je vykonávanie početných obradov na počesť mŕtveho v individuálnych a výročných spomienkových dňoch a odráža sa i v rodinných a kalendárnych obyčajoch (pri štedrovečernom stole sa nechávalo miesto pre zomretých predkov a podobne).