ľudová pieseň

ľudová pieseň

ľudová pieseň 800 479 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

ľudová pieseň

folklórny hudobno-slovesný prejav. Folklórne piesne sú väčšinou anonymného pôvodu, dlhší čas sa rozširujú ústne a majú jednoduchú štruktúru. Prenášajú sa z generácie na generáciu a podliehajú variačnému procesu. Vzájomne sa krížili aj s piesňami umelými a takto prenikali do piesňového folklóru nové princípy hudobného myslenia.

    Z hľadiska funkcie rozlišujeme:

  1. piesne s pevnou funkčnou väzbou na spevnú príležitosť, prostredie a nositeľa;
  2. piesne funkčne neviazané, spievané „hocikedy“.
    Slovenské folklórne piesne sa priečia jednotnej klasifikácii. V praxi sa triedia podľa rôznych kritérií, napr. podľa:

  1. funkcie: obradové viazané k medzníkom životného cyklu človeka (krstinové, svadobné, pohrebné plače); kalendárne obradové (koledy, fašiangové, letné turíčne, jánske, dožinkové); spievané pri práci v prírode (žatevné, trávnice, pastierske, kosecké); tanečné; pri detských hrách; pri rôznych spoločenských príležitostiach;
  2. podľa tematiky textov: svetské a duchovné;
  3. podľa žánrov: homogénnejšie skupiny, vytvorené na základe konvergencie tematiky, funkcie a výrazových znakov: uspávanky, trávnice, svadobné piesne, koledy, balady a iné;
  4. spôsobu interpretácie: jednohlasné a viachlasné;
  5. hudobno-vývinového hľadiska (piesňový štýl).
    Podľa hlavných činiteľov, predovšetkým tonality, ich členíme na:

  1. staré piesne (predharmonické);
  2. prechodná vrstva (modálne);
  3. nové piesne (harmonické).
    Základné regionálne hudobné štýly:

  1. nižšie položené oblasti juhozápadného a juhu stredného Slovenska: výskyt prejavov „roľníckej kultúry“;
  2. horské oblasti najmä stredného Slovenska s výrazným zastúpením pastierskeho hudobného štýlu;
  3. východ: hypotonalita, tanečnosť.

Niektoré piesne patria k všeobecne rozšírenému, tzv. celonárodnému piesňovému repertoáru. Od konca 19. storočia sa folklórne piesne začali využívať aj pri organizovaných podujatiach mimo pôvodného prostredia a v pozmenených funkciách (hudobný folklorizmus). Od 70. rokov 20. storočia možno hovoriť tiež o existencii piesní vo forme „revival“, folk a ethno- či worldmusic.

Ľúbostná pieseň (predharmonická vrstva). Henckovce (okr. Rožňava), 1965.
Svadobná pieseň do kolesa (modálna vrstva). Podhorie (okr. Banská Štiavnica), 1991.
Ľúbostná pieseň (predharmonická vrstva). Henckovce (okr. Rožňava), 1965.
Svadobná pieseň do kolesa (modálna vrstva). Podhorie (okr. Banská Štiavnica), 1991.

Ľúbostná pieseň (predharmonická vrstva). Henckovce (okr. Rožňava), 1965.
Ľúbostná pieseň (predharmonická vrstva). Henckovce (okr. Rožňava), 1965.

AutorEva Krekovičová

Literatúra

Krekovičová, E.: Ľudové piesne. In: Slovensko. Európske kontexty ľudovej kultúry. Ed. R. Stoličná. Bratislava 2000, 301 – 322.

Preskočiť na obsah