náhrobník

náhrobník

náhrobník 633 661 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

náhrobník

označenie miesta hrobu. S kresťanstvom sa prijalo chápanie smrti, ktorého podstatou je viera v život večný. Univerzálnym kresťanským znakom miesta mŕtvych sa stal kríž. Kríž je nielen symbolom kresťanských cintorínov, ale oddávna sa ním označovali aj jednotlivé hroby. V rímskokatolíckych cintorínoch sa používal jednoramenný latinský kríž, v cintorínoch kresťanstva východného obradu (pravoslávni a grékokatolíci) rovnoramenný grécky alebo dvoj a trojramenný kríž. V súvislosti s reformačným hnutím na luteránskych, kalvínskych, habánsko-hutterských a ďalších protestantských cintorínoch namiesto krížov začali používať náhrobníky stĺpikového a doskového tvaru. Symbolom ich viery sa aj na náhrobníkoch stal kalich alebo hviezda. Symbolika kríža absentuje aj na židovských cintorínoch, čo súvisí s predkresťanským pôvodom judaizmu. Znakom židovských hrobov je kamenná stéla, najčastejšími symbolmi sú Dávidova hviezda, žehnajúce ruky u Kohenov a krčah s miskou u Levitov.
Na mnohých miestach Slovenska sa náhrobníky stali pozoruhodnými galériami so závažným výtvarným a myšlienkovým odkazom. V ľudovom prostredí princípom tvorby bola tradícia, s ktorou sa spája pestrá regionálna a lokálna tvorivá variabilita a mnohotvárnosť. Vyplynula z pestrosti používaných materiálov (drevo, kameň, kov) a tvorivých postupov. Náhrobníky svedčia o zručnej ruke tvorcov, o ustálených výtvarných postupoch, aj o uzrozumenom obsahu symbolov kresťanskej, ale aj predkresťanskej viery. Náhrobníky upútavajú pozornosť zvláštnosťami figurálnych, rastlinných a geometrických motívov, výraznou farebnosťou a pestrosťou ornamentálnych prvkov a symbolov. Vo výzdobe náhrobníkov mimoriadne časté sú kruhové a vírivé motívy v podobe ružíc, kruhových pletencov, hviezdic, svastík. Symbolizovali zbožštenie Slnka, a zároveň aj predstavy nekonečného pohybu a obnovy, stretávania sa konca a začiatku života. Starobylý obsah má aj kresťanská symbolika, najčastejšie zastúpená krížom, výrečným symbolom pretnutia sa dvoch základných princípov – života a smrti.
Od 18. a 19.storočia aj náhrobníkom v tradičnom vidieckom prostredí pribudli nové funkcie v tom zmysle, že už neboli iba znakom hrobu, ale zosnulých mali chrániť aj pred zabudnutím. Z náhrobníkov sa stávali svojráze životopisy, v ktorých boli obsiahnuté informácie dvojakého druhu. Jednak základné identifikačné údaje – meno, priezvisko, dáta narodenia a úmrtia, najnovšie aj fotografia. Taktiež aj informácie o rodinnom statuse, povolaní, majetnosti, spoločenskom postavení a osobných vlastnostiach. Vďaka takýmto informáciám sú náhrobníky nielen znakmi hrobov, ale zároveň aj prejavom a zhodnotením zmysluplnosti ľudského života.

Kamenný náhrobník. Dechtice (okr. Trnava), 18. storočie. Archív diapozitívov Ústavu etnológie SAV. Foto Ján Botík.
Kamenný náhrobník. Dechtice (okr. Trnava), 18. storočie. Archív diapozitívov Ústavu etnológie SAV. Foto Ján Botík.

AutorJán Botík

Literatúra

Bednárik, R.: Ľudové náhrobníky na Slovensku. Martin 1949.
Obyčajové tradície pri úmrtí a pochovávaní na Slovenskus osobitným zreteľom na etnickú a konfesionálnu mnohotvárnosť. (Botík, J. ed.), Bratislava 2001.

Preskočiť na obsah