obchádzanie

obchádzanie

obchádzanie 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

obchádzanie

magický ochranný a prosperitný úkon. Súčasť obradov prechodu (narodenie, svadba, pohreb), kalendárnych sviatkov (Vianoce, fašiangy, Veľká noc, letný slnovrat), etáp roľníckej práce (prvá orba, prvý výhon dobytka, obzeranie siatin), pri liečení (priesť) a pri ochrane pred požiarom. Vychádza zo symboliky kruhu, vytvorenia ochrannej hranice okolo určitého priestoru. Obchádzanie v smere slnka (chodenie po slnku) v svadobných obyčajoch malo privolať želaný stav, utvrdiť ho, zabezpečiť blahobyt (chodenie okolo stola, aby na ňom bola vždy hojnosť; otáčanie sa mladého páru pri zásnubách, aby šťastne vstúpili do manželstva). Obchádzanie polí a vinohradov ich malo chrániť pred zlými silami, škodcami a malo kolektívny charakter (na Jozefa, Marka, Juraja, 1. mája). Tento princíp prevzala aj cirkev pri procesiách. Ako ochranný úkon ho popísal už v staroveku Plínius. V diele Historia naturalis píše, že červy a hmyz môže z poľa vyhnať žena, ktorá počas menštruácie obíde pole. Princípy nahoty a obchádzania ako ochrana pri požiari boli známe miestami ešte aj v 50. rokoch 20. storočia. Obchádzanie je základným prvkom obchôdzok.

AutorViera Feglová

Literatúra

Feglová, V., Jakubíková, K.: Rodinné obyčaje. In: Slovensko : Európske kontexty ľudovej kultúry. Ed. R. Stoličná. Bratislava 2000, 215-236.
Feglová, V.: Kalendárne obyčaje. In: Slovensko : Európske kontexty ľudovej kultúry. Ed. R. Stoličná. Bratislava 2000, 190-214.

Preskočiť na obsah