pohreb slobodnej mládeže

pohreb slobodnej mládeže

pohreb slobodnej mládeže 800 813 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

pohreb slobodnej mládeže

pohreb mladého člena spoločenstva, ktorý zomrel pred uzatvorením manželstva. Z chápania svadby ako dôležitého pozitívneho medzníka života človeka a z tradičnej predstavy, že mŕtvi aj po smrti potrebujú uspokojovať telesné potreby, vznikol zvyk začleniť do pohrebného obradu slobodného dievčaťa alebo mládenca prvky tvoriace súčasť svadobného obradu. Preto v pohrebnom sprievode takéhoto pohrebu niesli veniec, pierko, jablko, svadobný koláč, svadobnú kyticu a iné symboly svadby. Mŕtvy, prípadne i jeho slobodní rovesníci, predstavujúci družice a družbov, boli oblečení v svadobnom odeve. Spojenie pohrebu a svadby vyjadroval i obsah pohrebných plačov, v ktorých bola smrť prirovnávaná k mladuche. Realizácia pohrebu mala zabezpečiť, aby sa duša mladého, pred svadbou zomrelého človeka nestala revenantom, aby sa zmierila so smrťou a nechodila znepokojovať pozostalých.

Dievča nesúce pri pohrebe mládenca v čele pohrebného sprievodu zlomenú sviečku – symbol predčasne ukončeného života. Hôrka nad Váhom (okr. Nové Mesto nad Váhom), 1973. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: A. Sulitka
Dievča nesúce pri pohrebe mládenca v čele pohrebného sprievodu zlomenú sviečku – symbol predčasne ukončeného života. Hôrka nad Váhom (okr. Nové Mesto nad Váhom), 1973. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: A. Sulitka

AutorJuraj Zajonc

Pozri aj
Literatúra

Čajánková, E.: Smrť a pohreb. In: Banícka dedina Žakarovce. Bratislava 1956, 464-466.
Jakubíková, K.: Rodinné zvyky. In: Zamagurie. Národopisná monografia oblasti. Zostavil J. Podolák. Košice 1972, 195-231.

Preskočiť na obsah