rybárstvo

rybárstvo

rybárstvo 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

rybárstvo

hospodárske odvetvie zaoberajúce sa chovom a lovom rýb. Na Slovensku sa delí na riečne rybárstvo a na rybnikárstvo. Archeologické výskumy dokladajú, že na našom území sa ním zaoberali už Kelti a Rimania. Slovania ho ďalej rozvíjali ako doplnkový zdroj obživy, ktorého význam stúpal alebo klesal v závislosti od poľnohospodárskej produkcie – hlavného zdroja výživy spoločnosti. Rozvoju rybárstva v období včasného feudalizmu napomáhali vhodné geografické podmienky, kresťanská vierouka (pôstne jedlo) a relatívne obmedzené možnosti poľnohospodárskej produkcie. Najvýznamnejšími rybárskymi oblasťami boli dolné toky riek Váh, Nitra, Hron, Ipeľ, Žitava, Tisa a stredný Dunaj. Rybničný chov rýb je doložený od 12. storočia a trval počas celého obdobia feudalizmu. Najväčšie rybníky boli v okolí Gbeliec, Michaloviec a na Záhorí. Od 10. storočia prebiehal v rybárstve proces organizácie a racionalizácie, za ktorým stála centrálna feudálna moc. Do 11. storočia bol rybolov prístupný všetkým obyvateľom. Počas celého feudalizmu bolo rybárstvo súčasťou tzv. malého regálneho práva a predmetom panovníckych donácií, udeľovaných najmä cirkvi, ale aj poddaným. Úpadok rybárstva nenastal ani v období kapitalizmu, keď bolo tiež regulované právnymi normami. Ich základný princíp spočíval v tom, že právo loviť mali majitelia súkromných pozemkov, na ktorých sa vodná plocha nachádzala. Toto právo sa mohlo prenajímať. Patrónmi rybárov boli sv. Mikuláš, sv. Banno a sv. Mauritius. V súčasnosti sa rybárstvo stalo hospodárskou činnosťou organizovanou v rybných revíroch. Je obľúbenou záujmovou činnosťou občanov združených v Slovenskom rybárskom zväze.

AutorPeter Slavkovský

Pozri aj
Literatúra

Kučera, M.: Slovensko po páde Veľkej Moravy. Bratislava 1974.
Mjartan, J.: Ľudové rybárstvo na Slovensku. Bratislava 1984.
Mjartan, J.: Rybárstvo. In: Horehronie I., Bratislava 1969, 229-274.

Preskočiť na obsah