sláčikové hudby

sláčikové hudby

sláčikové hudby 800 514 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

sláčikové hudby

hudobné združenia muzikantov len so sláčikovými nástrojmi. Sú základom muzík na Slovensku. Najmenšie je spojenie dvoch hráčov, predníka a kontráša (na východnom Slovensku), aj keď také obsadenie bolo len neštandardným, núdzovým riešením. Ustáleným archaickým obsadením sú primáš, kontráš a basista (od 18. storočia na celom území, dodnes na severnom, severozápadnom a strednom Slovensku). Rozšírenie sláčikovej hudby na kvarteto sa v jednotlivých regiónoch uskutočnilo rôznym spôsobom. V goralskej hudbe pridali ešte jedného kontráša, v Terchovej, Telgárte a Pohorelej sa k primášovi pripojil pomocný primáš alebo sekund (druhý huslista). Obsadenie vo veľkých muzikách sa v priebehu 2. polovice 19., a najmä v 20. storočí rozšírilo na kvinteto (s druhým huslistom a kontrášom bračistom).
Hudobný štýl sláčikových muzík spočíva na kvartetách a kvintetách, ktoré sa prispôsobili regionálnym piesňam a lokálnemu repertoáru. Vytvorili umelecky najpôsobivejší štýl tradičnej slovenskej hudby s výraznými individuálnymi rozdielmi medzi jednotlivými muzikami. Týkajú sa variačnej techniky huslistov a harmonickej bohatosti sprievodných akordov kontrášov.
V malých mestách a bohatších spoločenstvách sa už v priebehu 18. a 19. storočia sláčikové hudby ďalej rozširovali, čo bolo vyvolané potrebou väčšieho a silnejšieho zvuku tanečnej hudby a postupného osvojovania aktuálnej zľudovenej a populárnej hudby (Myjava, Skalica, Kostolné a vo väčších obciach na strednom a južnom Slovensku). K farebnej bohatosti zvuku prispel cimbal, neskôr klarinet a v mestskom prostredí 20. storočia aj trubka, ktoré sa však len v malej časti hudieb stali ich štandardnou súčasťou. Sláčikové hudby sa formovali aj pod vplyvom rómskych muzikantov (najmä na strednom, južnom a východnom Slovensku) vo forme tzv. miešaných muzík alebo v samostatných aktivitách rómskych a sedliackych muzík.

Sláčiková trojka z Čičmian. Foto prvá pol. 20. stor., reprodukcia.
Sláčiková trojka z Čičmian. Foto prvá pol. 20. stor., reprodukcia.

AutorOskár Elschek

Literatúra

Variačná technika predníkov v oblasti západného, stredného a východného Slovenska. Bratislava 1966, nové vydanie 1984.
Szabó, I.: Príbehy primášov. Bratislava 2008.
Matúšková, M. (ed.): Štýlová a zvuková analýza tradičnej hudby. Bratislava 2006.
Etnografický atlas Slovenska. Bratislava 1991, mapy XIX, s. 12 a 13.

Preskočiť na obsah