učiteľ
(rechtor, kantor)
osoba, ktorá vyučuje v škole, pomáha výkladom a precvičovaním, stálym pôsobením v získavaní vedomostí a zručností. Učiteľ mal cez svoju kultúrno-vzdelávaciu prax dosah aj na celé spoločenstvo obce. Keďže až do reforiem Márie Terézie Ratio Educationis v roku 1777, ktoré povoľovali laické učiteľstvo aj na základných školách, boli školy spravované cirkvou, zvykol učiteľ úzko spolupracovať s kňazom. Ešte v 50. – 60. rokoch 19. storočia bolo učenie v škole len vedľajším povolaním učiteľa. Zastával často funkciu kantora, organistu a speváka, pomocníka kňazov pri odbavovaní rôznych cirkevných úkonov. Okrem toho mohol pracovať ako notár. Dostával okrem pravidelného platu aj vedľajšie príjmy rôzneho pôvodu, naturálie, drevo, prípadne kantorský či učiteľský byt, pôdu, ktorú mohol dať do prenájmu, so žiakmi absolvoval a mal podiel na vinšovníckych obchôdzkach a pod. Špecifické postavenie dedinského učiteľa súviselo s nízkou vzdelanostnou úrovňou obyvateľov obcí, predstavoval osobnosť viacerých kvalít, súčasť elity, v spoločenskom styku mu prislúchalo onikanie. V oblasti kultúry a osvety súvisela jeho činnosť so záujmom o históriu obce, s písaním kroniky, autorstvom či upravovaním obchôdzkových hier, divadelných hier. Bol často iniciátorom rôznych spolkov, krúžkov a pod.
osoba, ktorá vyučuje v škole, pomáha výkladom a precvičovaním, stálym pôsobením v získavaní vedomostí a zručností. Učiteľ mal cez svoju kultúrno-vzdelávaciu prax dosah aj na celé spoločenstvo obce. Keďže až do reforiem Márie Terézie Ratio Educationis v roku 1777, ktoré povoľovali laické učiteľstvo aj na základných školách, boli školy spravované cirkvou, zvykol učiteľ úzko spolupracovať s kňazom. Ešte v 50. – 60. rokoch 19. storočia bolo učenie v škole len vedľajším povolaním učiteľa. Zastával často funkciu kantora, organistu a speváka, pomocníka kňazov pri odbavovaní rôznych cirkevných úkonov. Okrem toho mohol pracovať ako notár. Dostával okrem pravidelného platu aj vedľajšie príjmy rôzneho pôvodu, naturálie, drevo, prípadne kantorský či učiteľský byt, pôdu, ktorú mohol dať do prenájmu, so žiakmi absolvoval a mal podiel na vinšovníckych obchôdzkach a pod. Špecifické postavenie dedinského učiteľa súviselo s nízkou vzdelanostnou úrovňou obyvateľov obcí, predstavoval osobnosť viacerých kvalít, súčasť elity, v spoločenskom styku mu prislúchalo onikanie. V oblasti kultúry a osvety súvisela jeho činnosť so záujmom o históriu obce, s písaním kroniky, autorstvom či upravovaním obchôdzkových hier, divadelných hier. Bol často iniciátorom rôznych spolkov, krúžkov a pod.
Učiteľský zbor päťtriednej ľudovej školy. Budmerice (okr. Pezinok), začiatok 30. rokov 20. storočia. Autor neznámy. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave
AutorĽubica Herzánová-Voľanská
Pozri aj
Literatúra
Galvánková, A.: Učiteľ v dedinskom prostredí (Na príklade obce Muráň). In: Slovenský národopis, roč. 45, 1997, č. 3, 326-340.
Mátej, J.: Dejiny českej a slovenskej pedagogiky. Bratislava 1976.
Vajcík, P.: Školstvo, študijné a školské poriadky na Slovensku v 16. storočí. Bratislava 1955.
