zeleň
- súhrnné označenie drevín, bylín a ich častí (prúty, ratolesti), ktoré sú v tradičnej kultúre všetkých národov symbolom vegetačnej sily, prírodnej regenerácie, neustálej obnovy. Tvorí jednu z najdôležitejších znakových zložiek vo všetkých obyčajových cykloch. Posvätnej úcte sa tešili vo všeobecnosti stromy, na ktorých podľa predstáv sídlili duše v podobe vtákov. Strom bol symbolom univerza, predstavoval jednotu troch svetov. Významnú úlohu v mytologickom myslení predstavoval strom života. Prúty, ratolesti sa používali na ochranu domov a polí pred zlými silami, živelnými pohromami, boli magickým predmetom pri veštbách o počasí, úrode, vydaji, šťastí, nešťastí, živote i smrti. Zeleň mohla plniť funkciu orákula. Uctievanie a symboliku zelene, známe z predkresťanských obradov, zaradila cirkev už v 7. storočí do svojich obradov, čím prispela k udržaniu tohto zvyku až dodnes. Svätia sa bahniatka na Kvetnú nedeľu, konáriky na Turíce, kytice na Pannu Máriu Zelnú (15. august) a vianočný stromček pri kolede;
- znak nazývaný zeleň je jedným zo štyroch znakov hracích kariet.
Rozvážanie briezok v predvečer turíčnych sviatkov. Telgárt (okr. Brezno), 1957. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: J. Paličková
AutorViera Feglová
Pozri aj
Literatúra
Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986.
Danglová, O.: Zeleň v svadobnom obrade. In: Slovácko, roč. 65, 2003, 49-55.
Klepáčová, E.: Zeleň v jarných obyčajoch. In: Etnografický atlas Slovenska. Bratislava 1990, 80, mapa 19.
