Search results

Tradičný sviatočný odev starších žien z Cífera. Celkový pohľad spredu na tradičný ženský sviatočný odev. Najspodnejšie vrstvy odevu tvoria úzka plátenná spodnice a na nej navrstvené 3-4 kusy sukňových spodníc nazývaných "škrobnice" z bieleho, 4m dlhého plátna. Predná časť "škrobnice" je hladká, látka je naskladaná najmä na bokoch. Na spodniciach má oblečenú tmavozelenú sukňu, nazývanú "tašká sukna", ktorá je ušitá z dvoch kusov tmavohnedej látky ako je atlas, hodváb, brokát a podšitá organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou pripomínajúcou husté štetinky. Pod sukňami má žena ešte oblečené čierne cvernové "cverené" pančuchy. Na sukni má oblečenú čiernu hodvábnu zásteru, tzv. "zásceru" alebo "fertuchu", ktorá je vpredu hladká a po bokoch nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Spodný aj bočné okraje zástery lemuje vyšívaný pás červených a oranžových kvetov plochým stehom doplnený dierkovou výšivkou na oblúčikovito strihanom okraji. Okolo drieku má uviazaný opasok "opasek" zo zelenej vyšívanej 3 až 8 cm širokej stuhy ukončenej zlatými kovovými strapcami. Dĺžka stuhy vždy siaha nad výšivku zástery. Rukávce "rukáfce", nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru. Zdobí ich kombinácia viacerých druhov výšivkárskych techník. Dominantná a pre danú lokalitu typická je výšivka "cez karty" (výšivka niťou žltej, čiernej a prírodnej farby cez kartón/lepenkovú podložku). Tá je striedaná so širokými pásmi tzv. "hrachovinky" - výšivka podľa počítanej nite nazývanej prešívaná mriežka. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Nad lakťom k okraju rukávcov sú pripevnené "tacle" - naberaný volán stiahnutý všitou šnúrkou. Zdobené sú rovnakým spôsobom, ale končenie rukáva lemuje široká paličkovaná čipka s výrazným ornamentom pripomínajúcim a nazývaným "husia nôžka". (Paličkované čipky si dávali ženy vyrábať v paličkárskych dielňach v okolí Trnavy.) Živôtik "lajbel" s prívlastkom "stromový" (nevedeli bližšie špecifikovať odkiaľ toto pomenovanie pochádza) je ušitý zo zeleného hodvábu s veľkými vzormi votkávaných kvetov. Podšitý je konopným plátnom. Vpredu sa po celej dĺžke zapína čiernym "pozamenťiepskim" (pozamentárskym) šnurovaním s gombíkom. Na chrbte je zdobený zlatými šujtášmi a spodný okraj "prucleku" je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou jemnou bielou "cverenou" paličkovanou čipkou a plátnom podkladanou bielou výšivkou na tyle prišitou k obojku, ktorý je husto vyšívaný zlatou výšivkou na "kartách". Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná zlatými niťami, plieškami a drôtikmi do motívov obilných klasov a strapcov hrozna. Konce zdobia zlaté strapce s "grančátkami" (drobný galantérny tovar od podomových obchodníkov). Mašľa je pripnutá k obojku "krézla" obyčajným špendlíkom. Kvôli pevnosti a udržaniu si tvaru je celá podšitá. Na hlave má žena čepiec nahusto vyšívaný zlatou a striebornou niťou cez kartón, ktorej drobné okrúhle motívy sú vypĺňané gatrami (šitou čipkou). Medzi dominujúcou zlatou výšivkou vpredu na čepci a tou na temene hlavy prechádza "čelenka" - biela vyšívaná stuha. Rovnako ako mašľa vzadu na čepci, ktorej konce visia po chrbte niže pása a s čelenkou tvoria celok, je zdobená "grančátkami" - rôznorodým drobným galantérnym tovarom rôznych farieb a tvarov usporiadaných do motívov obilných klasov a strapcov hrozna. Na konce stúh sú opäť našité kovové strapce. Pod ozdobeným čepcom má žena oblečený ešte jeden obyčajný hladký plátenný čepiec nazývaný "šlochavna" (biely, ružový, svetlomodrý), ktorý je na zátylku stiahnutý šnúrkou. Na okraj "šlochavne" je prišitá úzka biela paličkovaná čipka lemujúca tvár. Prechod medzi čipkou spodného čepca a výšivkou hlavného čepca dekoratívne prekrýva "semitačka" - pás bielej stuhy ozdobený zlatou kovovou stuhou, flitrami a korálikmi z fúkaného skla. Na nohách má žena obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou pod kolená vykrojenou do oblúka. Žlté štepovanie zdobí pätu a horný okraj sáry. Asi 5 cm opätok je podbitý mosadznou podkovičkou.

Tradičný sviatočný odev starších žien z Cífera. Bližší pohľad spredu na vrchnú časť tradičného ženského sviatočného odevu. Rukávce "rukáfce", nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru. Zdobí ich kombinácia viacerých druhov výšivkárskych techník. Dominantná a pre danú lokalitu typická je výšivka "cez karty" (výšivka niťou žltej, čiernej a prírodnej farby cez kartón/lepenkovú podložku). Tá je striedaná so širokými pásmi tzv. "hrachovinky" - výšivka podľa počítanej nite nazývanej prešívaná mriežka. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Nad lakťom k okraju rukávcov sú pripevnené "tacle" - naberaný volán stiahnutý všitou šnúrkou. Zdobené sú rovnakým spôsobom, ale končenie rukáva lemuje široká paličkovaná čipka s výrazným ornamentom pripomínajúcim a nazývaným "husia nôžka". (Paličkované čipky si dávali ženy vyrábať v paličkárskych dielňach v okolí Trnavy.) Živôtik "lajbel" s prívlastkom "stromový" je ušitý zo zeleného hodvábu s veľkými vzormi votkávaných kvetov. Podšitý je konopným plátnom. Vpredu sa po celej dĺžke zapína čiernym "pozamenťiepskim" (pozamentárskym) šnurovaním s gombíkom. Na chrbte je zdobený zlatými šujtášmi a spodný okraj "prucleku" je zapravený pod sukňou. Okolo drieku má žena uviazaný opasok "opasek" zo zelenej vyšívanej 3 až 8 cm širokej stuhy. Okolo krku má pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou jemnou bielou "cverenou" paličkovanou čipkou a plátnom podkladanou bielou výšivkou na tyle prišitou k obojku, ktorý je husto vyšívaný zlatou výšivkou na "kartách". Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná zlatými niťami, plieškami a drôtikmi do motívov obilných klasov a strapcov hrozna. Konce zdobia zlaté strapce s "grančátkami" (drobný galantérny tovar od podomových obchodníkov). Mašľa je pripnutá k obojku "krézla" obyčajným špendlíkom. Kvôli pevnosti a udržaniu si tvaru je celá podšitá. Na hlave má žena čepiec nahusto vyšívaný zlatou a striebornou niťou cez kartón, ktorej drobné okrúhle motívy sú vypĺňané gatrami (šitou čipkou). Medzi dominujúcou zlatou výšivkou vpredu na čepci a tou na temene hlavy prechádza "čelenka" - biela vyšívaná stuha. Rovnako ako mašľa vzadu na čepci, ktorej konce visia po chrbte niže pása a s čelenkou tvoria celok, je zdobená "grančátkami". Pod ozdobeným čepcom má žena oblečený ešte jeden obyčajný hladký plátenný čepiec nazývaný "šlochavna" (biely, ružový, svetlomodrý), ktorý je na zátylku stiahnutý šnúrkou. Na okraj "šlochavne" je prišitá úzka biela paličkovaná čipka lemujúca tvár. Prechod medzi čipkou spodného čepca a výšivkou hlavného čepca dekoratívne prekrýva "semitačka" - pás bielej stuhy ozdobený zlatou kovovou stuhou, flitrami a korálikmi z fúkaného skla.

Celkový pohľad zozadu. Žena má oblečenú "rancanú", teda skladanú tmavú sukňu "šarnu kidľu" vyrobenú z modrotlače. "Kidľa" je zdobená vyšívanými spevňujúcimi "ažurkami". Pod ňou sú spodné sukne "spodňički kabati" z bieleho plátna. Na sukni má čiernu kartúnovú zásteru "fartuch". Okolo pása má uviazané "maľinovo harasovo traški", ktoré sú vyhotovené z ovčej vlny. Na hornej časti tela sú biele plátenné rukávce "oplečko", ktoré sú po rukávoch zdobené vyšívanými pásmi "spľetkami". Golier rukávcov aj zakončenia ich rukávov sú zdobené "gaľerkami" vyšívanými krížikovou výšivkou. "Gaľerki" si ženy vyšívali samy a vždy museli ladiť s výšivkou košeli ich partnera. Rukávce sú pri krku spojené spinkou "pinou", na ktorej sú uviazané biele "gombi" z lacetu. Na rukávce sa obliekal živôtik "vist na beľavom verchu", ktorý je prišitý k sukni. Jeho základ je z modrého "flaušu", na ktorý sú našité zlaté vzorované stuhy "šnorki" a bordový "baršan". Žena má na hlave čepiec, súčasťou ktorého je vlnená stužka "šnorka" uviazaná po celom jeho obvode a spustená po chrbte po spodný okraj sukne. Čepiec je zakrytý lesklou zlatou šatkou "chustkou" s rastlinnými motívmi. Na nohách má obuté čierne kožené čižmy "škorňe", ktoré dostala do daru od jej budúceho manžela.

Detail "gaľeriek", krížikovej výšivky na bielych plátenných rukávcoch "oplečku" v oblasti goliera. "Gaľerki" si ženy vyšívali samy a vždy museli ladiť s výšivkou košeli ich partnera. Rukávce sú pri krku spojené spinkou "pinou", na ktorej sú uviazané biele "gombi" z lacetu. Na rukávce sa obliekal živôtik "vist na beľavom verchu", ktorý je prišitý k sukni. Jeho základ je z modrého "flaušu", na ktorý sú našité zlaté vzorované stuhy "šnorki" a bordový "baršan". Žena má na "viste" pripnuté brošne a perlu. Pod bradou má uviazanú šatku "chustku", ktorá zakrýva čepiec.

Dievocký sviatočný odev z Kojšova, ktorý sa nosil "pod obraz". Celkový pohľad spredu. Základ odevu tvorí sukňa so živôtikom "kidľa s vistom". "Kidľa" je z bieleho plátna popelínu a dievka má pod ňou oblečené spodné sukne "spodňički kabati" z bieleho domáceho plátna. Prednú časť "kidľi" zakrýva biela zástera s rastlinnými motívmi "fartuch". Okolo pása má opásanú farebnú vyšívanú stuhu "povojňík", cez ktorú je prevlečená a brošňou pripevnená modrá stuha "pantľika" siahajúca po spodný okraj zástery. Na hornej časti tela má oblečené biele plátenné rukávce "oplečko", ktoré sú po rukávoch zdobené vyšívanými pásmi "spľetkami". Golier rukávcov aj zakončenia ich rukávov zdobia "gaľerki" vyšívané krížikovou výšivkou. "Gaľerki" si ženy vyšívali samy a vždy museli ladiť s výšivkou na košeli ich partnera. Na rukávcoch sú uviazané biele "gombi". Na rukávce sa oblieka živôtik "vist na červenim verchu", ktorého základ tvorí červený flauš a je zdobený našitými zelenými "zamatkami". "Vist" je vpredu spojený prepletenou stuhou "šnorkou", ktorá takto tvorí "šnurovačku". Na hlave má partu, ktorej základ tvorí "prišolko", čierna stuha obšitá zlatým pásom, ktorá plní účel čelenky. Z neho vedie cez temeno hlavy až po chrbát červená stuha. Súčasťou party sú červené "zápletki" z pevnejšieho materiálu zapletené do vrkoča. Uprostred nich je umiestnený "veňiec" z flitrov "cerepetiek". Na "zápletkách" sú po stranách pripevnené zelené lesklé stuhy "naušňice" a modré bavlnené stuhy "šnorki", ktoré siahajú po dĺžku ramien. Súčasťou party sú široké červené "šnori" s rastlinnými motívmi, ktoré sú spustené po chrbte a spolu so "šnorkami" pripnutými okolo pása siahajú po spodný okraj sukne. Na nohách má obuté kožené čižmy "škorňe" šité na mieru.