Search results

Tradičný sviatočný odev starších žien z Cífera. Celkový pohľad spredu na tradičný ženský sviatočný odev. Najspodnejšie vrstvy odevu tvoria úzka plátenná spodnice a na nej navrstvené 3-4 kusy sukňových spodníc nazývaných "škrobnice" z bieleho, 4m dlhého plátna. Predná časť "škrobnice" je hladká, látka je naskladaná najmä na bokoch. Na spodniciach má oblečenú tmavozelenú sukňu, nazývanú "tašká sukna", ktorá je ušitá z dvoch kusov tmavohnedej látky ako je atlas, hodváb, brokát a podšitá organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou pripomínajúcou husté štetinky. Pod sukňami má žena ešte oblečené čierne cvernové "cverené" pančuchy. Na sukni má oblečenú čiernu hodvábnu zásteru, tzv. "zásceru" alebo "fertuchu", ktorá je vpredu hladká a po bokoch nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Spodný aj bočné okraje zástery lemuje vyšívaný pás červených a oranžových kvetov plochým stehom doplnený dierkovou výšivkou na oblúčikovito strihanom okraji. Okolo drieku má uviazaný opasok "opasek" zo zelenej vyšívanej 3 až 8 cm širokej stuhy ukončenej zlatými kovovými strapcami. Dĺžka stuhy vždy siaha nad výšivku zástery. Rukávce "rukáfce", nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru. Zdobí ich kombinácia viacerých druhov výšivkárskych techník. Dominantná a pre danú lokalitu typická je výšivka "cez karty" (výšivka niťou žltej, čiernej a prírodnej farby cez kartón/lepenkovú podložku). Tá je striedaná so širokými pásmi tzv. "hrachovinky" - výšivka podľa počítanej nite nazývanej prešívaná mriežka. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Nad lakťom k okraju rukávcov sú pripevnené "tacle" - naberaný volán stiahnutý všitou šnúrkou. Zdobené sú rovnakým spôsobom, ale končenie rukáva lemuje široká paličkovaná čipka s výrazným ornamentom pripomínajúcim a nazývaným "husia nôžka". (Paličkované čipky si dávali ženy vyrábať v paličkárskych dielňach v okolí Trnavy.) Živôtik "lajbel" s prívlastkom "stromový" (nevedeli bližšie špecifikovať odkiaľ toto pomenovanie pochádza) je ušitý zo zeleného hodvábu s veľkými vzormi votkávaných kvetov. Podšitý je konopným plátnom. Vpredu sa po celej dĺžke zapína čiernym "pozamenťiepskim" (pozamentárskym) šnurovaním s gombíkom. Na chrbte je zdobený zlatými šujtášmi a spodný okraj "prucleku" je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou jemnou bielou "cverenou" paličkovanou čipkou a plátnom podkladanou bielou výšivkou na tyle prišitou k obojku, ktorý je husto vyšívaný zlatou výšivkou na "kartách". Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná zlatými niťami, plieškami a drôtikmi do motívov obilných klasov a strapcov hrozna. Konce zdobia zlaté strapce s "grančátkami" (drobný galantérny tovar od podomových obchodníkov). Mašľa je pripnutá k obojku "krézla" obyčajným špendlíkom. Kvôli pevnosti a udržaniu si tvaru je celá podšitá. Na hlave má žena čepiec nahusto vyšívaný zlatou a striebornou niťou cez kartón, ktorej drobné okrúhle motívy sú vypĺňané gatrami (šitou čipkou). Medzi dominujúcou zlatou výšivkou vpredu na čepci a tou na temene hlavy prechádza "čelenka" - biela vyšívaná stuha. Rovnako ako mašľa vzadu na čepci, ktorej konce visia po chrbte niže pása a s čelenkou tvoria celok, je zdobená "grančátkami" - rôznorodým drobným galantérnym tovarom rôznych farieb a tvarov usporiadaných do motívov obilných klasov a strapcov hrozna. Na konce stúh sú opäť našité kovové strapce. Pod ozdobeným čepcom má žena oblečený ešte jeden obyčajný hladký plátenný čepiec nazývaný "šlochavna" (biely, ružový, svetlomodrý), ktorý je na zátylku stiahnutý šnúrkou. Na okraj "šlochavne" je prišitá úzka biela paličkovaná čipka lemujúca tvár. Prechod medzi čipkou spodného čepca a výšivkou hlavného čepca dekoratívne prekrýva "semitačka" - pás bielej stuhy ozdobený zlatou kovovou stuhou, flitrami a korálikmi z fúkaného skla. Na nohách má žena obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou pod kolená vykrojenou do oblúka. Žlté štepovanie zdobí pätu a horný okraj sáry. Asi 5 cm opätok je podbitý mosadznou podkovičkou.

Tradičný sviatočný odev starších žien z Cífera. Pohľad zozadu na vrchnú časť postavy, zachytávajúci výzdobu čepca zozadu. Čepiec je husto vyšívaný zlatou a striebornou niťou cez kartón na tyle. Drobné okrúhle motívy výšivky sú vypĺňané gatrami (šitou čipkou). Vzadu na krku je čepiec stiahnutý šnúrkou. Pomedzi dominujúcu zlatú výšivku vpredu na čepci a tou na temene hlavy prechádza "čelenka" - biela vyšívaná stuha. Čelenka spolu s mašľou pripevnenou na čepci na zátylku, ktorej konce visia po chrbte niže pása tvoria celok a sú zdobené "grančátkami" - rôznorodým drobným galantérnym tovarom rôznych farieb a tvarov usporiadaných do motívov obilných klasov a strapcov hrozna. Na koncoch stúh sú našité kovové strapce. Pod ozdobeným čepcom má žena oblečený ešte jeden obyčajný hladký plátenný čepiec nazývaný "šlochavna" (biely, ružový, svetlomodrý).

Tradičný sviatočný odev starších žien z Cífera. Bližší pohľad zozadu na čepiec, nahusto vyšívaný zlatou a striebornou niťou cez kartón. Drobné okrúhle motívy sú vypĺňané gatrami (šitou čipkou). Medzi dominujúcou zlatou výšivkou vpredu na čepci a tou na temene hlavy prechádza "čelenka" - biela vyšívaná stuha. Rovnako ako mašľa vzadu na čepci, ktorej konce visia po chrbte niže pása a s čelenkou tvoria celok je zdobená "grančátkami" - rôznorodým drobným galantérnym tovarom rôznych farieb a tvarov usporiadaných do motívov obilných klasov a strapcov hrozna. Pod ozdobeným čepcom má žena oblečený ešte jeden obyčajný hladký plátenný čepiec nazývaný "šlochavna" (biely, ružový, svetlomodrý), ktorý je na zátylku stiahnutý šnúrkou. Na okraj "šlochavne" je prišitá úzka biela paličkovaná čipka lemujúca tvár. Prechod medzi čipkou spodného čepca a výšivkou hlavného čepca dekoratívne prekrýva "semitačka" - pás bielej stuhy ozdobený zlatou kovovou stuhou, flitrami a korálikmi z fúkaného skla.

Tradičný sviatočný odev starších žien z Cífera. Bližší pohľad spredu na vrchnú časť tradičného ženského sviatočného odevu. Rukávce "rukáfce", nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru. Zdobí ich kombinácia viacerých druhov výšivkárskych techník. Dominantná a pre danú lokalitu typická je výšivka "cez karty" (výšivka niťou žltej, čiernej a prírodnej farby cez kartón/lepenkovú podložku). Tá je striedaná so širokými pásmi tzv. "hrachovinky" - výšivka podľa počítanej nite nazývanej prešívaná mriežka. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Nad lakťom k okraju rukávcov sú pripevnené "tacle" - naberaný volán stiahnutý všitou šnúrkou. Zdobené sú rovnakým spôsobom, ale končenie rukáva lemuje široká paličkovaná čipka s výrazným ornamentom pripomínajúcim a nazývaným "husia nôžka". (Paličkované čipky si dávali ženy vyrábať v paličkárskych dielňach v okolí Trnavy.) Živôtik "lajbel" s prívlastkom "stromový" je ušitý zo zeleného hodvábu s veľkými vzormi votkávaných kvetov. Podšitý je konopným plátnom. Vpredu sa po celej dĺžke zapína čiernym "pozamenťiepskim" (pozamentárskym) šnurovaním s gombíkom. Na chrbte je zdobený zlatými šujtášmi a spodný okraj "prucleku" je zapravený pod sukňou. Okolo drieku má žena uviazaný opasok "opasek" zo zelenej vyšívanej 3 až 8 cm širokej stuhy. Okolo krku má pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou jemnou bielou "cverenou" paličkovanou čipkou a plátnom podkladanou bielou výšivkou na tyle prišitou k obojku, ktorý je husto vyšívaný zlatou výšivkou na "kartách". Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná zlatými niťami, plieškami a drôtikmi do motívov obilných klasov a strapcov hrozna. Konce zdobia zlaté strapce s "grančátkami" (drobný galantérny tovar od podomových obchodníkov). Mašľa je pripnutá k obojku "krézla" obyčajným špendlíkom. Kvôli pevnosti a udržaniu si tvaru je celá podšitá. Na hlave má žena čepiec nahusto vyšívaný zlatou a striebornou niťou cez kartón, ktorej drobné okrúhle motívy sú vypĺňané gatrami (šitou čipkou). Medzi dominujúcou zlatou výšivkou vpredu na čepci a tou na temene hlavy prechádza "čelenka" - biela vyšívaná stuha. Rovnako ako mašľa vzadu na čepci, ktorej konce visia po chrbte niže pása a s čelenkou tvoria celok, je zdobená "grančátkami". Pod ozdobeným čepcom má žena oblečený ešte jeden obyčajný hladký plátenný čepiec nazývaný "šlochavna" (biely, ružový, svetlomodrý), ktorý je na zátylku stiahnutý šnúrkou. Na okraj "šlochavne" je prišitá úzka biela paličkovaná čipka lemujúca tvár. Prechod medzi čipkou spodného čepca a výšivkou hlavného čepca dekoratívne prekrýva "semitačka" - pás bielej stuhy ozdobený zlatou kovovou stuhou, flitrami a korálikmi z fúkaného skla.

Mladucha a ženích v tradičnom sviatočnom odeve (v Cíferi používali pre mladuchu pomenovanie nevesta). Odev nevesty pozostáva z úzkej madeirovej spodnice. Na nej má navrstvené štyri kusy sukňových spodníc nazývaných "škrobnice" z bieleho, 4 m dlhého plátna. Predná časť "škrobnice" je hladká, látka je naskladaná najmä na bokoch. Najvrchnejšia štvrtá "škrobnica" je celá madeirová. Je silno naškrobená "na plech" a vyžehlená – "vipiglúvaná". Na spodniciach má oblečenú tmavomodrú sukňu, nazývanú "tašká sukna", ktorá je ušitá z dvoch kusov látky ako je atlas, hodváb, brokát podšitá organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou pripomínajúcou husté štetinky. Pod sukňami má žena ešte oblečené čierne cvernové "cverené" pančuchy. Na sukni má ďalej oblečenú čiernu hodvábnu zásteru, tzv. "zásceru" alebo "fertuchu" (môže byť aj zamatová "plišová" s vtláčanými kvetmi) bez výšivky, ktorá je vpredu hladká a po bokoch nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Rukávce "rukáfce", nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru s mimoriadne bohatou zlatou výšivkou cez kartón, doplnenú výšivkou plným stehom a dierkami. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Rovnaké výšivkárske techniky sú použité aj na tacloch – naberanom voláne ušitom z tylu, ktorý je pripevnený nad lakeť na okraj rukávcov stiahnutím všitou šnúrkou. Živôtik "lajbel" s prívlastkom "stromoví" je ušitý zo zeleného hodvábu s veľkými vzormi votkávaných kvetov. Podšitý je konopným plátnom. Na chrbtovej časte je zdobený zlatými šujtášmi, vpredu po celej dĺžke má zapínanie na kovové zápinky s farebnými sklíčkami uprostred, tzv. "pávie oko" a spodný okraj živôtika je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou bielou paličkovanou (jemne "cverenou") čipkou prišitou k obojku s hustou zlatou výšivkou na "kartách". Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná tiež zlatou výšivkou cez kartón, dozdobená drobnými zlatými korálikmi a na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Pripnutá je obyčajným špendlíkom k obojku "krézla". Mašľa je v strede stiahnutá úzkou stuhou "do srdiečka", ktorá je buď vyšitá alebo je na ňu našitý svätý "harnúsek" z pátričiek. Kvôli pevnosti je celá podšitá. Na hlave má partu, slávnostný znak panenstva. Uviazaná je stiahnutím na zátylku hlavy. Celú tvár mladuche lemuje biela paličkovaná "cverená" nahusto nariasená čipka. Za ňou nasleduje "semitačka" – ozdobne nazberaná a zlatou hadovkou a korálikmi odzdobená biela stuha, ktorá prechádza do zlatými korálikmi vyšívanej stuhy, venčeka z bielych voskovaných kvetín a dienka na temene hlavy vyznačujúcom sa rôznofarebnými stužkami viazanými do drobných slučiek spájanými korálikmi "cimbrlátkami", "trasidlami". Medzi nimi je pripevnený rozmarín "na rátki" (do riadkov). Vzadu nad krkom sú k parte pripevnené 2-3 páry širokých rôznofarebných stúh a biele stuhy vyšívané zlatou niťou a korálikmi do motívov tulipánov, karafiátov, hrozna, lístkov, dlhé po pás a ukončené strapcami. Cez ruky má nevesta z vnútra smerom von prechodenú odiedzku "pólečku", ktorá je vzadu na chrbte pretočená a vpredu rozprestretá na zástere. Odiedzka je dva a pol metra dlhá s bohatou bielou výšivkou na tyle doplnenou dierkovanou výšivkou použitou v motívoch jabĺk po celom obvode. Špendlíkmi sú na ňu pripevnené rozmarínové venčeky. V rukách drží nevesta modlitebnú knižku a pátričky. Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou pod kolená vykrojenou do oblúka a s 5 cm opätkom podbitým mosadznou podkovičkou.
Ženích má oblečenú bielu plátennú, tzv. "slovenskú košeľu". Bohato vyšívané rukávy sú prišité k hlavnej časti košele (pri praní sa odpárali), tvorí ich kombinácia viacerých druhov výšivkárskych techník. Dominantná a pre danú lokalitu typická je výšivka "cez karty" (výšivka žltou a čiernou niťou cez kartón/lepenkovú podložku). Tá je striedaná so širokými pásmi tzv. "hrachovinky" - výšivka podľa počítanej nite nazývanej prešívaná mriežka. Ukončenie rukáva lemuje široká paličkovaná čipka s výrazným ornamentom pripomínajúcim a nazývaným "husia nôžka". Prišitý "obojek" okolo krku je zdobený výšivkou "cez karty" zlatou kovovou niťou a zapína sa na háčik. Košeľa je zapravená do nohavíc . Krátky lajblík "prucel" bez zapínania je ušitý najčastejšie z atlasu alebo brokátu potlačený "klingrovími" ružami. Lemovanie po všetkých okrajoch tvoria z farebného filcu vysekané "zúbki" s vybíjanými kovovými očkami. Lajblík je podšitý konopným plátnom. Pod krkom má ženích tesne pod obojkom pripevnenú "mašľu", ktorá prekrýva aj "prucel" aby vynikla celá jej výzdoba. Základ mašle tvorí biela 6 až 8 cm široká stuha, ktorá je kvôli pevnosti podšitá. Vyšitá je korálikmi, flitrami a zlatou niťou, ukončená zlatými strapcami. Nohavice "galoty" sú úzke, priliehavé, ušité z čiernej vlnenej látky podšité barchetom alebo flanelom, v zime vatelínom. Nohavice sú v páse stiahnuté opaskom "remeňom". Dvojitý rázporok, švy a na stehnách sú zdobené čiernou hodvábnou "šujtáškou" (šnúrky súkané z viacerých nití a našitých do ozdobných ornamentov). Cez oba rázporky nohavíc má ozdobne založený a do trojuholníka poskladaný biely vapérový ručník "šnuptichel" (štvorcová šatka vyšívaná po obvode a dominantne v jednom rohu dierkovanou výšivkou). Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou. Na hlave má čierny plstený klobúk s okrúhlou hlavou s úzkou vyhrnutou strieškou, čiernou stuhou okolo dienka. Klobúku dominuje svadobné pierko z dvoch pštrosích pier, z umelých kvietkov a troch farebných vyšívaných stúh. K svadobnému pierku, ako identifikačnému symbolu ženícha, patrí aj pierko z rozmarínu (alebo buxusu), stúh, korálikov a malej bielej vreckovky pripevnené nad lakťom na ľavom rukáve košele.
Celkový pohľad spredu.