Search results

  1. Odev svadobného páru z Cífera 002-02

     To the basket  Odev svadobného páru z Cífera 002-02

    ženský odev, mužský odev, sviatočný odev, odev mladuchy, odev ženícha, mladucha, ženích, čižmy, nohavice, mužská košeľa, lajblík, klobúk, pierko, vreckovka, spodná sukňa, sukňa, zástera, rukávce, okružie, tacle, živôtik, čepiec, šatka na hlavu
    Tradičný ženský a mužský svadobný odev mladého páru po sobáši, po začepčení nevesty. Odev nevesty pozostáva z úzkej madeirovej spodnice. Na nej má navrstvené štyri kusy sukňových spodníc nazývaných "škrobňice" z bieleho, 4 m dlhého plátna. Predná časť "škrobnice" je hladká, látka je naskladaná najmä na bokoch. Najvrchnejšia štvrtá "škrobnica" je celá madeirová. Je silno naškrobená "na plech" a vyžehlená – "vipiglúvaná". Na spodniciach má oblečenú tmavomodrú sukňu, nazývanú "tašká sukna", ktorá je ušitá z dvoch kusov látky ako je atlas, hodváb, brokát podšitá organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou pripomínajúcou husté štetinky. Pod sukňami má žena ešte oblečené čierne cvernové "cverené" pančuchy. Na sukni má ďalej oblečenú čiernu hodvábnu zásteru, tzv. "zásceru" alebo "fertuchu" (môže byť aj zamatová "plišová" s vtláčanými kvetmi) bez výšivky, ktorá je vpredu hladká a po bokoch nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Rukávce "rukáfce", nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru s mimoriadne bohatou zlatou výšivkou cez kartón, doplnenú výšivkou plným stehom a dierkami. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Rovnaká výšivkárske techniky sú použité aj na tacloch – naberanom voláne ušitom z tylu, ktorý je pripevnený nad lakeť na okraj rukávcov stiahnutím všitou šnúrkou. Živôtik "lajbel" s prívlastkom "stromový" je ušitý zo zeleného hodvábu s veľkými vzormi votkávaných kvetov. Podšitý je konopným plátnom. Na chrbtovej časte je zdobený zlatými šujtášmi, vpredu po celej dĺžke má zapínanie na kovové zápinky s farebnými sklíčkami uprostred, tzv. "pávie oko" a spodný okraj živôtika je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou bielou paličkovanou (jemne "cverenou") čipkou prišitou k obojku s hustou zlatou výšivkou na "kartách". Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná tiež zlatou výšivkou cez kartón, dozdobená drobnými zlatými korálikmi a na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Pripnutá je obyčajným špendlíkom k obojku "krézla". Mašľa je v strede stiahnutá úzkou stuhou "do srdiečka", ktorá je buď vyšitá alebo je na ňu našitý svätý "harnúsek" z pátričiek. Kvôli pevnosti je celá podšitá. Na hlave má žena biely tylový čepiec bohato vyšívaný zlatou niťou "na kartách". Vzadu je stiahnutý šnúrkou. Tvár lemuje nakulmovaná, husto nazberaná čipka (znak vydatej ženy, ktorá sa po narodení prvého dieťaťa alebo po troch rokoch od sobáša vymenila za hladkú čipku). Na čepci má uviazaný tylový ručník (s rozmermi 100 cm x 100 cm) v jednom cípe s bohatou zlatou výšivkou cez kartón s podloženým bielym plátnom. Po celom obvode má prišitú širokú bielu "cverenú" paličkovanú čipku s opakujúcim sa motívom jablka. Pod bradou je ručník zopnutý špendlíkom až potom sú oba konce previazané a jedno uško schované aby vynikla aj vyšívaná mašľa. Na nohách má žena obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou pod kolená vykrojenou do oblúka a s 5 cm opätkom podbitým mosadznou podkovičkou.
    Ženích má oblečenú bielu plátennú, tzv. "slovenskú košeľu". Bohato vyšívané rukávy sú prišité k hlavnej časti košele (pri praní sa odpárali), tvorí ich kombinácia viacerých druhov výšivkárskych techník. Dominantná a pre danú lokalitu typická je výšivka "cez karty" (výšivka žltou a čiernou niťou cez kartón/lepenkovú podložku). Tá je striedaná so širokými pásmi tzv. "hrachovinky" - výšivka podľa počítanej nite nazývanej prešívaná mriežka. Ukončenie rukáva lemuje široká paličkovaná čipka s výrazným ornamentom pripomínajúcim a nazývaným "husia nôžka". Prišitý "obojek" okolo krku je zdobený výšivkou "cez karty" zlatou kovovou niťou a zapína sa na háčik. Košeľa je zapravená do nohavíc . Krátky lajblík "prucel" bez zapínania je ušitý najčastejšie z atlasu alebo brokátu potlačený "klingrovími" ružami. Lemovanie po všetkých okrajoch tvoria z farebného filcu vysekané "zúbki" s vybíjanými kovovými očkami. Lajblík je podšitý konopným plátnom. Pod krkom má ženích tesne pod obojkom pripevnenú "mašľu", ktorá prekrýva aj "prucel" aby vynikla celá jej výzdoba. Základ mašle tvorí biela 6 až 8 cm široká stuha, ktorá je kvôli pevnosti podšitá. Vyšitá je korálikmi, flitrami a zlatou niťou, ukončená zlatými strapcami. Nohavice "galoty" sú úzke, priliehavé, ušité z čiernej vlnenej látky podšité barchetom alebo flanelom, v zime vatelínom. Nohavice sú v páse stiahnuté opaskom "remeňom". Dvojitý rázporok, švy a na stehnách sú zdobené čiernou hodvábnou "šujtáškou" (šnúrky súkané z viacerých nití a našitých do ozdobných ornamentov). Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou. Na hlave má čierny plstený klobúk s okrúhlou hlavou s úzkou vyhrnutou strieškou, čiernou stuhou okolo dienka. Klobúku dominuje svadobné "pierko" z dvoch pštrosích pier, z umelých kvietkov a troch farebných vyšívaných stúh.
    Celkový pohľad zozadu.

  2. Odev svadobného páru z Cífera 002-01

     To the basket  Odev svadobného páru z Cífera 002-01

    ženský odev, mužský odev, sviatočný odev, odev mladuchy, odev ženícha, mladucha, ženích, čižmy, nohavice, mužská košeľa, lajblík, klobúk, pierko, vreckovka, spodná sukňa, sukňa, zástera, rukávce, okružie, tacle, živôtik, čepiec, šatka na hlavu
    Tradičný ženský a mužský svadobný odev mladého páru po sobáši, po začepčení nevesty. Odev nevesty pozostáva z úzkej madeirovej spodnice. Na nej má navrstvené štyri kusy sukňových spodníc nazývaných "škrobňice" z bieleho, 4 m dlhého plátna. Predná časť "škrobnice" je hladká, látka je naskladaná najmä na bokoch. Najvrchnejšia štvrtá "škrobnica" je celá madeirová. Je silno naškrobená "na plech" a vyžehlená – "vipiglúvaná". Na spodniciach má oblečenú tmavomodrú sukňu, nazývanú "tašká sukna", ktorá je ušitá z dvoch kusov látky ako je atlas, hodváb, brokát podšitá organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou pripomínajúcou husté štetinky. Pod sukňami má žena ešte oblečené čierne cvernové "cverené" pančuchy. Na sukni má ďalej oblečenú čiernu hodvábnu zásteru, tzv. "zásceru" alebo "fertuchu" (môže byť aj zamatová "plišová" s vtláčanými kvetmi) bez výšivky, ktorá je vpredu hladká a po bokoch nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Rukávce "rukáfce", nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru s mimoriadne bohatou zlatou výšivkou cez kartón, doplnenú výšivkou plným stehom a dierkami. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Rovnaká výšivkárske techniky sú použité aj na tacloch – naberanom voláne ušitom z tylu, ktorý je pripevnený nad lakeť na okraj rukávcov stiahnutím všitou šnúrkou. Živôtik "lajbel" s prívlastkom "stromový" je ušitý zo zeleného hodvábu s veľkými vzormi votkávaných kvetov. Podšitý je konopným plátnom. Na chrbtovej časte je zdobený zlatými šujtášmi, vpredu po celej dĺžke má zapínanie na kovové zápinky s farebnými sklíčkami uprostred, tzv. "pávie oko" a spodný okraj živôtika je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou bielou paličkovanou (jemne "cverenou") čipkou prišitou k obojku s hustou zlatou výšivkou na "kartách". Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná tiež zlatou výšivkou cez kartón, dozdobená drobnými zlatými korálikmi a na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Pripnutá je obyčajným špendlíkom k obojku "krézla". Mašľa je v strede stiahnutá úzkou stuhou "do srdiečka", ktorá je buď vyšitá alebo je na ňu našitý svätý "harnúsek" z pátričiek. Kvôli pevnosti je celá podšitá. Na hlave má žena biely tylový čepiec bohato vyšívaný zlatou niťou "na kartách". Vzadu je stiahnutý šnúrkou. Tvár lemuje nakulmovaná, husto nazberaná čipka (znak vydatej ženy, ktorá sa po narodení prvého dieťaťa alebo po troch rokoch od sobáša vymenila za hladkú čipku). Na čepci má uviazaný tylový ručník (s rozmermi 100 cm x 100 cm) v jednom cípe s bohatou zlatou výšivkou cez kartón s podloženým bielym plátnom. Po celom obvode má prišitú širokú bielu "cverenú" paličkovanú čipku s opakujúcim sa motívom jablka. Pod bradou je ručník zopnutý špendlíkom až potom sú oba konce previazané a jedno uško schované aby vynikla aj vyšívaná mašľa. Na nohách má žena obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou pod kolená vykrojenou do oblúka a s 5 cm opätkom podbitým mosadznou podkovičkou.
    Ženích má oblečenú bielu plátennú, tzv. "slovenskú košeľu". Bohato vyšívané rukávy sú prišité k hlavnej časti košele (pri praní sa odpárali), tvorí ich kombinácia viacerých druhov výšivkárskych techník. Dominantná a pre danú lokalitu typická je výšivka "cez karty" (výšivka žltou a čiernou niťou cez kartón/lepenkovú podložku). Tá je striedaná so širokými pásmi tzv. "hrachovinky" - výšivka podľa počítanej nite nazývanej prešívaná mriežka. Ukončenie rukáva lemuje široká paličkovaná čipka s výrazným ornamentom pripomínajúcim a nazývaným "husia nôžka". Prišitý "obojek" okolo krku je zdobený výšivkou "cez karty" zlatou kovovou niťou a zapína sa na háčik. Košeľa je zapravená do nohavíc . Krátky lajblík "prucel" bez zapínania je ušitý najčastejšie z atlasu alebo brokátu potlačený "klingrovími" ružami. Lemovanie po všetkých okrajoch tvoria z farebného filcu vysekané "zúbki" s vybíjanými kovovými očkami. Lajblík je podšitý konopným plátnom. Pod krkom má ženích tesne pod obojkom pripevnenú "mašľu", ktorá prekrýva aj "prucel" aby vynikla celá jej výzdoba. Základ mašle tvorí biela 6 až 8 cm široká stuha, ktorá je kvôli pevnosti podšitá. Vyšitá je korálikmi, flitrami a zlatou niťou, ukončená zlatými strapcami. Nohavice "galoty" sú úzke, priliehavé, ušité z čiernej vlnenej látky podšité barchetom alebo flanelom, v zime vatelínom. Nohavice sú v páse stiahnuté opaskom "remeňom". Dvojitý rázporok, švy a na stehnách sú zdobené čiernou hodvábnou "šujtáškou" (šnúrky súkané z viacerých nití a našitých do ozdobných ornamentov). Cez oba rázporky nohavíc má ozdobne založený a do trojuholníka poskladaný biely vapérový ručník "šnuptichel" (štvorcová šatka vyšívaná po obvode a dominantne v jednom rohu dierkovanou výšivkou). Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou. Na hlave má čierny plstený klobúk s okrúhlou hlavou s úzkou vyhrnutou strieškou, čiernou stuhou okolo dienka. Klobúku dominuje svadobné "pierko" z dvoch pštrosích pier, z umelých kvietkov a troch farebných vyšívaných stúh.
    Celkový pohľad spredu.

  3. Odev regrúta z Cífera 001-03

     To the basket  Odev regrúta z Cífera 001-03

    mužský odev, mládenecký odev, sviatočný odev, regrút, mužská košeľa, lajblík, klobúk, pierko, výšivka
    Odev regrúta/odvedenca, ktorý je totožný so sviatočným/svadobným typom tradičného odevu odlišujúci sa "sabačákmi" – trikolórou siahajúcou po kolená alebo do polovice lýtok. Pohľad spredu na vrchnú časť postavy. Oblečenú má bielu plátennú, tzv. "slovenskú košeľu". Bohato vyšívané rukávy sú prišité k hlavnej časti košele (pri praní sa odpárali), tvorí ich kombinácia viacerých druhov výšivkárskych techník. Dominantná a pre danú lokalitu typická je výšivka "cez karty" (výšivka žltou a čiernou niťou cez kartón/lepenkovú podložku). Tá je striedaná so širokými pásmi tzv. "hrachovinky" - výšivka podľa počítanej nite nazývanej prešívaná mriežka. Prišitý "obojek" okolo krku je zdobený výšivkou "cez karty" zlatou kovovou niťou a zapína sa na háčik. Krátky lajblík "prucel" bez zapínania je ušitý najčastejšie z atlasu alebo brokátu potlačený "klingrovími" ružami. Lemovanie po všetkých okrajoch tvoria z farebného filcu vysekané "zúbki" s vybíjanými kovovými očkami. Lajblík je podšitý konopným plátnom. Pod krkom má tesne pod obojkom pripevnenú belasú hodvábnu "mašľu", ktorá prekrýva aj "prucel" aby vynikla celá jej výzdoba. Na hlave má čierny plstený klobúk s okrúhlou hlavou s úzkou vyhrnutou strieškou, čiernou stuhou okolo dienka. Klobúku dominuje "pierko" z dvoch pštrosích pier (používali sa aj biele kohútie perá, vtedy sa pierko nazývalo "kosírek"), z umelých kvietkov a troch farebných vyšívaných stúh.

  4. Odev regrúta z Cífera 001-02

     To the basket  Odev regrúta z Cífera 001-02

    mužský odev, mládenecký odev, sviatočný odev, regrút, čižmy, nohavice, mužská košeľa, lajblík, klobúk, pierko, výšivka
    Odev regrúta/odvedenca, ktorý je totožný so sviatočným/svadobným typom tradičného odevu odlišujúci sa "sabačákmi" – trikolórou siahajúcou po kolená alebo do polovice lýtok. Oblečenú má bielu plátennú, tzv. "slovenskú košeľu". Bohato vyšívané rukávy sú prišité k hlavnej časti košele (pri praní sa odpárali), tvorí ich kombinácia viacerých druhov výšivkárskych techník. Dominantná a pre danú lokalitu typická je výšivka "cez karty" (výšivka žltou a čiernou niťou cez kartón/lepenkovú podložku). Tá je striedaná so širokými pásmi tzv. "hrachovinky" - výšivka podľa počítanej nite nazývanej prešívaná mriežka. Ukončenie rukáva lemuje široká paličkovaná čipka s výrazným ornamentom pripomínajúcim a nazývaným "husia nôžka". Prišitý "obojek" okolo krku je zdobený výšivkou "cez karty" zlatou kovovou niťou a zapína sa na háčik. Košeľa je zapravená do nohavíc. Krátky lajblík "prucel" bez zapínania je ušitý najčastejšie z atlasu alebo brokátu potlačený "klingrovími" ružami. Lemovanie po všetkých okrajoch tvoria z farebného filcu vysekané "zúbki" s vybíjanými kovovými očkami. Lajblík je podšitý konopným plátnom. Pod krkom má tesne pod obojkom pripevnenú belasú hodvábnu "mašľu", ktorá prekrýva aj "prucel" aby vynikla celá jej výzdoba. Nohavice "galoty" sú úzke, priliehavé, ušité z čiernej vlnenej látky podšité barchetom alebo flanelom, v zime vatelínom. Nohavice sú v páse stiahnuté opaskom "remeňom". Dvojitý rázporok, švy a na stehnách sú zdobené čiernou hodvábnou "šujtáškou" (šnúrky súkané z viacerých nití a našitých do ozdobných ornamentov). Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou. Na hlave má čierny plstený klobúk s okrúhlou hlavou s úzkou vyhrnutou strieškou, čiernou stuhou okolo dienka. Klobúku dominuje "pierko" z dvoch pštrosích pier (používali sa aj biele kohútie perá, vtedy sa pierko nazývalo "kosírek"), z umelých kvietkov a troch farebných vyšívaných stúh. V ruke drží starý drevený cestovný (vojenský) kufor s namaľovanou menovkou.
    Celkový pohľad zozadu.

  5. Odev regrúta z Cífera 001-01

     To the basket  Odev regrúta z Cífera 001-01

    mužský odev, mládenecký odev, sviatočný odev, regrút, čižmy, nohavice, mužská košeľa, lajblík, klobúk, pierko, vreckovka, výšivka
    Odev regrúta/odvedenca, ktorý je totožný so sviatočným/svadobným typom tradičného odevu odlišujúci sa "sabačákmi" – trikolórou siahajúcou po kolená alebo do polovice lýtok. Oblečenú má bielu plátennú, tzv. "slovenskú košeľu". Bohato vyšívané rukávy sú prišité k hlavnej časti košele (pri praní sa odpárali), tvorí ich kombinácia viacerých druhov výšivkárskych techník. Dominantná a pre danú lokalitu typická je výšivka "cez karty" (výšivka žltou a čiernou niťou cez kartón/lepenkovú podložku). Tá je striedaná so širokými pásmi tzv. "hrachovinky" - výšivka podľa počítanej nite nazývanej prešívaná mriežka. Ukončenie rukáva lemuje široká paličkovaná čipka s výrazným ornamentom pripomínajúcim a nazývaným "husia nôžka". Prišitý "obojek" okolo krku je zdobený výšivkou "cez karty" zlatou kovovou niťou a zapína sa na háčik. Košeľa je zapravená do nohavíc. Krátky lajblík "prucel" bez zapínania je ušitý najčastejšie z atlasu alebo brokátu potlačený "klingrovími" ružami. Lemovanie po všetkých okrajoch tvoria z farebného filcu vysekané "zúbki" s vybíjanými kovovými očkami. Lajblík je podšitý konopným plátnom. Pod krkom má tesne pod obojkom pripevnenú belasú hodvábnu "mašľu", ktorá prekrýva aj "prucel" aby vynikla celá jej výzdoba. Nohavice "galoty" sú úzke, priliehavé, ušité z čiernej vlnenej látky podšité barchetom alebo flanelom, v zime vatelínom. Nohavice sú v páse stiahnuté opaskom "remeňom". Dvojitý rázporok, švy a na stehnách sú zdobené čiernou hodvábnou "šujtáškou" (šnúrky súkané z viacerých nití a našitých do ozdobných ornamentov). Cez oba rázporky nohavíc má ozdobne založený a do trojuholníka poskladaný biely vapérový ručník "šnuptichel" (štvorcová šatka vyšívaná po obvode a dominantne v jednom rohu dierkovanou výšivkou). Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou. Na hlave má čierny plstený klobúk s okrúhlou hlavou s úzkou vyhrnutou strieškou, čiernou stuhou okolo dienka. Klobúku dominuje "pierko" z dvoch pštrosích pier (používali sa aj biele kohútie perá, vtedy sa pierko nazývalo "kosírek"), z umelých kvietkov a troch farebných vyšívaných stúh. V ruke drží starý drevený cestovný (vojenský) kufor s namaľovanou menovkou.
    Celkový pohľad spredu.

  6. Odev ženícha z Cífera 001-05

     To the basket  Odev ženícha z Cífera 001-05

    mužský odev, sviatočný odev, odev ženícha, ženích, mužská košeľa, lajblík, klobúk, pierko, vreckovka
    Ženích v tradičnom sviatočnom odeve. Bližší pohľad zboku na čierny plstený klobúk s okrúhlou hlavou s úzkou vyhrnutou strieškou a čiernou stuhou okolo dienka. Klobúku dominuje svadobné "pierko" z dvoch pštrosích pier (používali sa aj biele kohútie perá, vtedy sa pierko nazývalo "kosírek"), z umelých kvietkov a troch farebných vyšívaných stúh. K svadobnému pierku, ako identifikačnému symbolu ženícha, patrí ja pierko z rozmarínu, stúh, korálikov a malej bielej vreckovky pripevnené nad lakťom na ľavom rukáve košele.

  7. Odev ženícha z Cífera 001-06

     To the basket  Odev ženícha z Cífera 001-06

    mužský odev, sviatočný odev, odev ženícha, ženích, nohavice, mužská košeľa, lajblík, klobúk, pierko, vreckovka
    Ženích v tradičnom sviatočnom odeve. Bližší pohľad zboku na pierko z rozmarínu, stúh, korálikov a malej bielej vreckovky pripevnené nad lakťom na ľavom rukáve košele.

  8. Odev ženícha z Cífera 001-04

     To the basket  Odev ženícha z Cífera 001-04

    mužský odev, sviatočný odev, odev ženícha, ženích, mužská košeľa, lajblík, klobúk, pierko, vreckovka
    Ženích v tradičnom sviatočnom odeve. Pohľad spredu na vrchnú časť postavy. Oblečenú má bielu plátennú, tzv. "slovenskú košeľu". Bohato vyšívané rukávy sú prišité k hlavnej časti košele (pri praní sa odpárali), tvorí ich kombinácia viacerých druhov výšivkárskych techník. Dominantná a pre danú lokalitu typická je výšivka "cez karty" (výšivka žltou a čiernou niťou cez kartón/lepenkovú podložku). Tá je striedaná so širokými pásmi tzv. "hrachovinky" - výšivka podľa počítanej nite nazývanej prešívaná mriežka. Ukončenie rukáva lemuje široká paličkovaná čipka s výrazným ornamentom pripomínajúcim a nazývaným "husia nôžka". Prišitý "obojek" okolo krku je zdobený výšivkou "cez karty" zlatou kovovou niťou a zapína sa na háčik. Krátky lajblík "prucel" bez zapínania je ušitý najčastejšie z atlasu alebo brokátu potlačený "klingrovími" ružami. Lemovanie po všetkých okrajoch tvoria z farebného filcu vysekané "zúbki" s vybíjanými kovovými očkami. Lajblík je podšitý konopným plátnom. Pod krkom má ženích tesne pod obojkom pripevnenú "mašľu", ktorá prekrýva aj "prucel" aby vynikla celá jej výzdoba. Základ mašle tvorí biela 6 až 8 cm široká stuha, ktorá je kvôli pevnosti podšitá. Vyšitá je korálikmi, flitrami a zlatou niťou, ukončená zlatými strapcami. Na hlave má čierny plstený klobúk s okrúhlou hlavou s úzkou vyhrnutou strieškou, čiernou stuhou okolo dienka. Klobúku dominuje svadobné "pierko" z 2-3 pštrosích pier (používali sa aj biele kohútie perá, vtedy sa pierko nazývalo "kosírek"), z umelých kvietkov a troch farebných vyšívaných stúh. K svadobnému pierku, ako identifikačnému symbolu ženícha, patrí ja pierko z rozmarínu (alebo buxusu), umelých kvietkov, stúh, korálikov a malej bielej vreckovky pripevnené nad lakťom na ľavom rukáve košele.

  9. Odev ženícha z Cífera 001-03

     To the basket  Odev ženícha z Cífera 001-03

    mužský odev, sviatočný odev, odev ženícha, ženích, čižmy, nohavice, mužská košeľa, lajblík, klobúk, pierko, vreckovka
    Ženích v tradičnom sviatočnom odeve. Oblečenú má bielu plátennú, tzv. "slovenskú košeľu". Bohato vyšívané rukávy sú prišité k hlavnej časti košele (pri praní sa odpárali), tvorí ich kombinácia viacerých druhov výšivkárskych techník. Dominantná a pre danú lokalitu typická je výšivka "cez karty" (výšivka žltou a čiernou niťou cez kartón/lepenkovú podložku). Tá je striedaná so širokými pásmi tzv. "hrachovinky" - výšivka podľa počítanej nite nazývanej prešívaná mriežka. Ukončenie rukáva lemuje široká paličkovaná čipka s výrazným ornamentom pripomínajúcim a nazývaným "husia nôžka". Prišitý "obojek" okolo krku je zdobený výšivkou "cez karty" zlatou kovovou niťou a zapína sa na háčik. Košeľa je zapravená do nohavíc . Krátky lajblík "prucel" bez zapínania je ušitý najčastejšie z atlasu alebo brokátu potlačený "klingrovími" ružami. Lemovanie po všetkých okrajoch tvoria z farebného filcu vysekané "zúbki" s vybíjanými kovovými očkami. Lajblík je podšitý konopným plátnom. Pod krkom má ženích tesne pod obojkom pripevnenú "mašľu", ktorá prekrýva aj "prucel" aby vynikla celá jej výzdoba. Základ mašle tvorí biela 6 až 8 cm široká stuha, ktorá je kvôli pevnosti podšitá. Vyšitá je korálikmi, flitrami a zlatou niťou, ukončená zlatými strapcami. Nohavice "galoty" sú úzke, priliehavé, ušité z čiernej vlnenej látky podšité barchetom alebo flanelom, v zime vatelínom. Nohavice sú v páse stiahnuté opaskom "remeňom", bočné švy nad stehnami sú zdobené čiernou hodvábnou "šujtáškou" (šnúrky súkané z viacerých nití a našitých do ozdobných ornamentov). Cez oba rázporky nohavíc má ozdobne založený a do trojuholníka poskladaný biely vapérový ručník "šnuptichel" (štvorcová šatka vyšívaná po obvode a dominantne v jednom rohu dierkovanou výšivkou). Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou. Na hlave má čierny plstený klobúk s okrúhlou hlavou s úzkou vyhrnutou strieškou, čiernou stuhou okolo dienka. Klobúku dominuje svadobné "pierko" z 2-3 pštrosích pier (používali sa aj biele kohútie perá, vtedy sa pierko nazývalo "kosírek"), z umelých kvietkov a troch farebných vyšívaných stúh. K svadobnému pierku, ako identifikačnému symbolu ženícha, patrí ja pierko z rozmarínu (alebo buxusu), umelých kvietkov, stúh, korálikov a malej bielej vreckovky pripevnené nad lakťom na ľavom rukáve košele.
    Celkový pohľad zboku.

  10. Odev ženícha z Cífera 001-02

     To the basket  Odev ženícha z Cífera 001-02

    mužský odev, sviatočný odev, odev ženícha, ženích, čižmy, nohavice, mužská košeľa, lajblík, klobúk, pierko, vreckovka
    Ženích v tradičnom sviatočnom odeve. Oblečenú má bielu plátennú, tzv. "slovenskú košeľu". Bohato vyšívané rukávy sú prišité k hlavnej časti košele (pri praní sa odpárali), tvorí ich kombinácia viacerých druhov výšivkárskych techník. Dominantná a pre danú lokalitu typická je výšivka "cez karty" (výšivka žltou a čiernou niťou cez kartón/lepenkovú podložku). Tá je striedaná so širokými pásmi tzv. "hrachovinky" - výšivka podľa počítanej nite nazývanej prešívaná mriežka. Ukončenie rukáva lemuje široká paličkovaná čipka s výrazným ornamentom pripomínajúcim a nazývaným "husia nôžka". Prišitý "obojek" okolo krku je zdobený výšivkou "cez karty" zlatou kovovou niťou a zapína sa na háčik. Košeľa je zapravená do nohavíc . Krátky lajblík "prucel" bez zapínania je ušitý najčastejšie z atlasu alebo brokátu potlačený "klingrovími" ružami. Lemovanie po všetkých okrajoch tvoria z farebného filcu vysekané "zúbki" s vybíjanými kovovými očkami. Lajblík je podšitý konopným plátnom. Pod krkom má ženích tesne pod obojkom pripevnenú "mašľu", ktorá prekrýva aj "prucel" aby vynikla celá jej výzdoba. Základ mašle tvorí biela 6 až 8 cm široká stuha, ktorá je kvôli pevnosti podšitá. Vyšitá je korálikmi, flitrami a zlatou niťou, ukončená zlatými strapcami. Nohavice "galoty" sú úzke, priliehavé, ušité z čiernej vlnenej látky podšité barchetom alebo flanelom, v zime vatelínom. Nohavice sú v páse stiahnuté opaskom "remeňom", bočné švy nad stehnami sú zdobené čiernou hodvábnou "šujtáškou" (šnúrky súkané z viacerých nití a našitých do ozdobných ornamentov). Cez oba rázporky nohavíc má ozdobne založený a do trojuholníka poskladaný biely vapérový ručník "šnuptichel" (štvorcová šatka vyšívaná po obvode a dominantne v jednom rohu dierkovanou výšivkou). Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou. Na hlave má čierny plstený klobúk s okrúhlou hlavou s úzkou vyhrnutou strieškou, čiernou stuhou okolo dienka. Klobúku dominuje svadobné "pierko" z 2-3 pštrosích pier (používali sa aj biele kohútie perá, vtedy sa pierko nazývalo "kosírek"), z umelých kvietkov a troch farebných vyšívaných stúh. K svadobnému pierku, ako identifikačnému symbolu ženícha, patrí ja pierko z rozmarínu (alebo buxusu), umelých kvietkov, stúh, korálikov a malej bielej vreckovky pripevnené nad lakťom na ľavom rukáve košele.
    Celkový pohľad zozadu.