Počet záznamov: 1  

Pridať záložky   pastierske piesne

  1. PopisPiesne s dominujúcim pastierskym motívom v texte. Nositeľmi tradície a interpretmi pastierskych piesní boli prevažne pastieri. Nie sú početné, tvoria asi 2,5% celkového piesňového repertoáru. Členia sa na základné tematické skupiny: a) piesne ovčiarske - ich súčasťou sú aj piesne gajdošské, odzemkové a ovčiarsko-zbojnícke. Hudobne prináležia k vrstvám pastierskeho hudobného štýlu. Väčšina z nich tvorí jeho novšie, rozvinutejšie štádium, dosahujúce svoj umelecký vrchol v najnovšej vrstve, v piesňach ovčiarsko-zbojníckych. Prevláda v nich širokorozsahová inštrumentálna melodika, modálnych (lyrických a mixolydických) hudobných štruktúr, pomerne frekventované sú prvky harmonického myslenia a prechodné kvinttonálno-harmonické typy. Ovčiarske a ovčiarsko-zbojnícke piesne patrili k atribútom ovčiarskeho stavu. Často sa prelínajú s pastorálnymi koledami, b) ostatné pastierske piesne sú veľmi heterogénne. Spievali ich deti pri pasení husí a oviec, ženy - kraviarky, muži - pastieri volov či koní, obecní pastieri. Zaraďujú sa sem magické a detské piesne, pastierske signály, dialogické vyvolávania (halekačky), kraviarske piesne a piesne tematicky späté s pasením volov, koní, hydiny ap. Piesne magické, pastierske signály a vyvolávačky sú pomerne vzácne a predstavujú archaickú vrstvu. Ide prevažne o lyrické piesne, ktorých texty tvoria pomerne úzku škálu tém a poetických prostriedkov. Charakteristickým znakom pastierskych piesní je ich prelínanie s viacerými piesňovými žánrami (zbojnícke, koledy, tanečné, uspávanky, svadobné atď.) a spievanie na tzv. putovný nápev. V textoch prevládajú 4-riadkové 6-slabičné strofy a monostrofy, ktoré sa rôznym spôsobom kombinujú. K nestrofickým útvarom patria dialogické pastierske vyvolávania. Z hľadiska hudobného vývinu sú dôležité historické súvislosti formovania pastierskeho hudobného štýlu s procesmi valašskej kolonizácie (14. až 18. stor.). Pastiersky hudobný štýl sa neviaže výlučne na pastierske piesne, jeho zastúpenie je v slovenskej ľudovej piesni oveľa širšie, no v týchto piesňach (najmä ovčiarskych a ovčiarsko-zbojníckych) dosiahol svoj umelecký vrchol. Vzhľadom na to sú pastierske piesne dôležitou zložkou vo vývine slovenských ľudových piesní, lebo prostredníctvom nich vyvrcholila vnútorná regionálna diferenciácia našej piesňovej kultúry. V rámci Európy sú slovenské pastierske piesne osobité výraznou koncentráciou a bohatstvom jednotlivých druhov a štýlov, ale aj svojráznou melodikou. V tomto zmysle zohrali dôležitú etnoidentifikačnú funkciu. Odzrkadľujú rôzne druhy pastierstva, diferencovaný spôsob organizácie pasenia, ale aj jednotlivé centrá regionálnych štýlov inštrumentálnej hudby, najmä aerofónov (píšťaly, fujary, gajdy, signálne nástroje). Výraznými centrami ovčiarskych piesní sú Liptov, horný Šariš a Spiš. Ovčiarske a ovčiarsko-zbojnícke typy sa koncentrujú v oblasti Gemera a Zvolena (Podpoľanie). V severnej a strednej oblasti Trenčína nachádzame piesne kraviarske, charakteristické najmä pre oblasť Kysúc. Všetky druhy pastierskych piesní sa vyskytujú v Púchovskej doline. Len odtiaľto a z pohraničia Kysúc a Moravy sú známe dialogické vyvolávania. Naproti tomu najvýznamnejším centrom pastorálnych kolied je Orava.
    Autor popisuKrekovičová, Eva
    LiteratúraEncyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Bratislava: VEDA, 1995.
    Odkazy (46) - Digitálne objekty

  Tieto stránky využívajú súbory cookies, ktoré uľahčujú ich prezeranie. Ďalšie informácie o tom ako používame cookies.