Počet záznamov: 1
Pridať záložky Petrucha, Ján 1904-1985
Životopis Ján Petrucha sa narodil 6. augusta 1904 v Priepasnom v roľníckej rodine. Jeho starý otec (Petrucha) bol jedným z prvých známych huslistov v regióne. Ján Petrucha ho nezažil hrávať a otec nebol hudobníkom, no muzikantské povedomie v rodine sa prejavilo v podpore hudobného nadania mladého Jána. V dvanástich rokoch získal prvú muzikantskú skúsenosť na svadbe v Končinách, na ktorú ho zavolal ktorýsi starší primáš ako výpomoc za chorého muzikanta. Neskôr hrával terc v muzike Pavla Šebestu z Podkylavy (* 18??). Po odchode Šebestu prebral primášsky post, avšak nie nadlho. Talent mladého, ešte neskúseného primáša si všimol Ján Kolárik, ktorý ho zavolal do svojej muziky. Tu hrával na violu ako kontráš, prípadne ako tercista. Ďalšie muzikantské skúsenosti získal v hudbách Rudolfa Hrdličku (* 1901) z Turej Lúky a Samka Dudíka (* 1880) z Myjavy. Na sklonku Kolárikovho aktívneho muzikantského života prebral Ján Petrucha post primáša v priepasnianskej hudbe. Ján Petrucha bol aktívny aj v rámci povojnového folklorizmu. Keď v roku 1966 vznikla v Brezovej pod Bradlom folklórna skupina (od roku 1972 folklórny súbor) Brezová, Ján Petrucha sa stal jej súčasťou a spolu s ďalšími staršími muzikantmi (Ján Hrajnoha, Ján Kováčiny-Šumien) dôležitým štýlovým pilierom tohto folklórneho kolektívu. Počas pôsobenia vo FS Brezová vystupoval vo viacerých európskych štátoch a v Tunise. Z účinkovania na domácich folklórnych festivaloch (Strážnice, Východná, Myjava a i.) hodno spomenúť jeho účasť v programe Rodokmeň zeme II. – Ľudia rolí (Východná 1981, autor V. J. Gruska), kde podal svedectvo o svojom živote muzikanta a sedliaka. Petrucha sa objavil aj v televíznom filme Sváko Ragan (1976, réžia M. Ťapák), kde hral s hudbou súboru Brezová (obohatenú o trubkára Štefana Milčíka) v závere prvého a druhého dielu v scénach tanečnej zábavy. Ján Petrucha zomrel 31. 3. 1985. Svojráznou hrou Jána Petruchu sa dnes inšpirujú mnohé ľudové hudby na Slovensku a Morave. Asi najpopulárnejšou skladbou vychádzajúcou z jeho herného štýlu je Petruchova cifra z pera Miroslava Dudíka, známa z interpretácie Orchestra ľudových nástrojov.[6] Kopaničiarky muzikant Ján Petrucha neunikol pozornosti inštitúcií (Ústav hudobnej vedy SAV, Československý rozhlas v Bratislave a Československý rozhlas – stanice Brno). Tie jeho hru viacnásobne zdokumentovali a viaceré z nahrávok (kde hrá Petrucha väčšinou v rámci rôznych súborových zostáv) sa objavili na LP platniach OPUS-u. Mimoriadnym edičným počinom je Petruchova profilová krátkohrajúca platňa, ktorú pripravil Jan Krist, Primáš Ján Petrucha. (pozri diskografiu) Zdroj dát www(Priepasné INFORMAČNÝ PORTÁL OBCE), cit. 24.01.2017; biografické údaje; genealogické údaje; profesijné údaje URL http://www.priepasne.sk/sk/Obec/Hudobny-folklor.alej Odkazy (5) - Digitálne objekty