Počet záznamov: 1  

 Pridať záložky   Stračina, Svetozár 1940-1996

  1. Osobné menoStračina, Svetozár, 1940-1996
    ŽivotopisSvetozár Stračina sa narodil 3.decembra 1940 v Turčianskom Sv. Martine. Otec bol písmomaliarom a matka, ktorá zomrela hneď po pôrode, bola vyučená krajčírka. Detstvo však prežil v Banskej Bystrici, v pôvodnom bydlisku svojho otca. Otec, Jozef Stračina si tu založil živnosť ako písmomaliar a v roku 1942 sa znovu oženil s Máriou Donovalovou. Sveťo vyrastal v početnej harmonickej rodine, s vlastnými (dve sestry) i nevlastnými súrodencami. Azda to ho naučilo tolerancii a samostatnosti. Hovorí o tom i pekný vzťah, ktorý si vybudoval k svojej nevlastnej matke. Od štyroch rokov hrával Sveťo na harmonike. Od desiatich sa učil hre na klavíri na Hudobnej škole v Banskej Bystrici. V roku 1955 prichádza na Štátne konzervatórium do Bratislavy, čiže ako pätnásťročný sa začína starať sám o seba a rozhodovať o svojom osude. Na konzervatóriu študoval hru na akordeón u prof. J.Ondruša a zároveň kompozíciu u prof. M.Koŕínka. Úspešne absolvoval v roku 1960. Už počas štúdia sa intenzívne venoval samovzdelávaniu a aktívne sa zapojil do umeleckého úsilia mladej generácie, ktorá sa avantgardne začala orientovať na moderné prúdy. Začína scénickou hudbou pre Divadlo poézie, Divadlo pantomímy, Divadlo obrazov... K práci v Lúčnici ho pritiahol choreograf Š.Nosáľ. Začal najprv ako korepetítor a postupne sa vypracoval na prvého hudobného skladateľa Lúčnice. Počas štúdia na Katedre hudobnej vedy FF UK rozšíril oblasť svojho záujmu v oblasti teórie. V roku 1963 získal prvú cenu na celouniverzitnej študentskej vedeckej konferencii. Zároveň sa však programovo zaoberá komponovaním scénickej hudby vo viacerých oblastiach. Je to divadlo, pantomíma (4 celovečerné programy), rozhlas, televízia, film a scénický folklór (12 kompozícií pre Lúčnicu). Spolupracuje aj s folklórnym festivalom Východná. Sám vtedy píše: uvádzam akýsi pokus o definíciu (systému) mojej práce: čo teoreticky premyslím, snažím sa uplatniť v praxi a opačne, čo v praxi docielim, snažím sa teoreticky domyslieť.“ Toto krédo sa snaží napĺňať vlastne celý život. Hoci sa celý život snažil komponovať scénickú hudbu pre divadelnú scénu, film, televíziu, najviac sa venoval folklóru. A to ako výskumník v teréne. Založil si vlastný archív z nahrávok, ktoré získal. Ten je uložený na viacerých miestach a postupne sa spracováva. Jeho život a dielo je neodlučiteľne späté s Lúčnicou a neskôr so SĽUKom (najmä s choreografom J.Kubánkom). Jeho kompozície sa stali natrvalo profilujúcimi v programoch oboch telies. Veď pre obe vytvoril viac ako 130 skladieb. Podstatná časť jeho priebežnej skladateľskej práce sa viaže k filmu. Ide o hudbu približne k 160 filmom a televíznym inscenáciám. Úplný súpis jeho skladieb nie je zatiaľ k dispozícii. Samostatnú kapitolu tvorí jeho spolupráca s rozhlasom. Najmä kompozície Music for Tape z konca sedemdesiatych rokov v rámci medzinárodnej rozhlasovej súťaže Prix de musique folklorique de Rádio Bratislava patria medzi najprogresívnejšie a najúspešnejšie, o čom svedčia početné ocenenia medzinárodnej poroty. Stála je i Stračinova spolupráca s folklórnymi festivalmi, kde dodnes znejú jeho zvučky a ako trvalé hodnoty zostali gramoalbumy s piesňami a hudbou z Oravy, Liptova, Podpoľania, Kysúc a Terchovskej doliny. Bol členom porôt všetkých významnejších súťaží. Šírka jeho záujmu bola v poslednom desaťročí života obdivuhodná. Cenné sú jeho skladby podľa archívnych zbierok ako „Betlehemský večný salaš“ (podľa A.Kmeťa) a „Bardejovské pastorely“ (Anonym z XVIII. storočia), i hudba k muzikálu „Pacho sa vracia“. Po roku 1989 sa aktívne zapojil do organizačného života. Od roku 1990 bol až do svojej smrti predsedom Spolku hudobného folklóru SHU a členom rady SHU. Charakterizovali ho také vlastnosti ako citlivosť, zásadovosť, slobodomyseľnosť, priateľskosť a tolerancia. O jeho umeleckom vyznaní hovorí táto knižka, o ľudských hodnotách jeho priatelia, o príslovečnej pracovitosti to, že i v ťažkej chorobe pracoval. Zomrel nad partitúrou Haravary, premiérového programu SĽUKu,ktorého sa nedožil, 26.februára 1996.
    Zdroj dátSkladateľ a ľudová hudba, rozhovory s hudobným skladateľom Svetozárom Stračinom, ktoré pre Slovenský rozhlas, štúdio Banská Bystrica pripravil redaktor Juraj Dubovec. Prebudená pieseň-združenie, 1997. ISBN 80-967650-5-1. Autor životopisu: Milan Leščák ; životopis
    Odkazy (442) - Digitálne objekty