Anton Ľupták sa narodil dňa 6.6.1908 v Látkach rodičom Jánovi Ľuptákovi z Hriňovej (*1870) a Barbore Ľuptákovej rod. Gaberovej z Látok *1874). Pochádzal zo šiestich detí, mal štyri staršie a jednu mladšiu sestru. Jeho otec bol maloroľník a gazdoval a matka bola domáca, starala sa o rodinu. Sám spomína, že v detstve sa o neho najviac starala práve jeho mamička, ktorú si veľmi vážil. Ale mal dobrý vzťah aj k oteckovi, ktorý mu bol vzorom tak v gazdovaní, ale aj vo vzťahu k hudbe. Uvádzal,. Že aj on bol fujarista, píšťalkár a dobrý spevák. Obaja rodičia mali spoločenskú povahu, boli kľudní a vyrovnaní ľudia, čo sa pretavilo aj do naturelu Antona Ľuptáka, ktorý sa u ľudí tešil úcte a obľube. V detstve sa Anton venoval poľnohospodárskym prácam, často pomáhal otcovi. Od svojich 13-tich rokov sám gazdoval, ale ešte častejšie chodil slúžiť bohatším gazdom. Oženil sa v roku 1931 so Zuzanou Sliačskovou, ktorá pochádzala z Málinca. Spolu mali 4 deti (dve dcéry a dvoch synov). Po 2. svetovej vojne, keď nastala príležitosť, presídlil sa s celou na južné Slovensko do okolia Fiľakova, kde do roku 1952 samostatne gazdoval. Po vzniku družstiev začal pracovať na miestom JRD v Buzitke, ako pracovník strojno-traktorovej stanice. Po roku 1954 bol predsedom MNV v Buzitke a neskôr pracoval na hospodárstve, ktoré patrilo Poľnohospodárskemu odbornému učilišťu Buzitka. Patril medzi aktívnych pracovníkov a za jeho aktívnu prácu mu bolo udelené vyznamenanie „Rád práce“. V roku 1968 odišiel do dôchodku a následne sa presťahoval aj s manželkou k svojej dcére do Veľkého Krtíša. Po roku 1960 sa opäť vrátil k svojej záľube z detstva, začal opäť hrávať na fujare a píšťalke, popri tom sa venoval aj ich výrobe. Postupne sa zapojil do folklórneho diania na Slovensku. Už v 60.tich rokoch urobil zopár nahrávok pre Československý rozhlas, po roku 1965 sa viac-menej aktívne pravidelne zúčastňoval rôznych folklórnych festivalov, najmä FSP v Detve. Medzi folkloristami a etnomuzikológmi mal mnoho priateľov, z ktorých možno spomenúť Dr. Ladislava Lenga, CSc., PhDr. Ivana Mačáka, CSc., Mgr. Juraja Dubovca, PhDr. Jána Paloviča, PhDr. Igora Danihela. Bol obdivovateľom hrochotskej muziky Jána Berkyho – Paľáča. V čase jeho pôsobenia v Buzitke sa skamarátil aj s ďalšími presídlencami z okolia Detvy a Hriňovej, ktorí pôsobili v tomto regióne. Z nich treba spomenúť matku bratov Molotovcov, ktorá pochádzala z Detvianskej Huty a aj ich otca, s ktorým si po nedeliach chodil príležitostne zahrať. Bol totiž od chlapca výborným muzikantom, ovládal hru na husliach. V tom čase si všimol aj talent oboch synov Molotovcov a keďže Ondrej Molota mal v detstve úraz a nenastúpil na ľudovú školu umenia, postupne sa mu začal venovať a dal mu prvotiny pri hre na tomto hudobnom nástroji. Ujo Anton, či - ako ho ľudia volali - Tonko báči mal svojský štýl hry na husliach a mnohým pesničkam a aj cifrám primáša priúčal aj mladého Ondreja, ktorý dodnes na neho s úctou spomína. V 70-80-tich rokov sa ujo Tono tešil veľkej úcte a tak niet divu, že v rámci súťaže Instrumentum Excellence bol prizývaný do poroty ako hodnotiteľ. V tom čase, popri tom, že bol uznávaným interpretom, ľudovým muzikantom, bol aj dobrým výrobcom. Vyrábal píšťalky, fujary, píšťalky bakule, flauty veľmi dobrej kvality. Nemožno to úplne potvrdiť, ale možno sa domnievať, že bol aj inovátorom. Bol jedným z prvých, kto vyrobil „skladaciu fujaru“. Aj keď bol výborný fujarista a píšťalkár, nikdy nezabúdal na svoje milované husle. Anton Ľupták zomrel zomrel v roku 1991 vo veku nedožitých 83 rokov.
Zdroj dát
Karol Kočík
Poznámka
Karol Kočík poskytol CTĽK bezplatne životopisné informácie o viacerých fujaristoch a píšťalkároch.