Jozef Ďurica z Hradnej sa narodil sa 17.10.1907 v Očovej, miestnej časti Hradná (Hradná v tom čase patrila pod Očovú). Pochádzal z dvoch detí (mal staršiu sestru). Jeho otec, Juraj Ďurica (*1982), bol v Očovej roľníkom, matka Mária rod. Vybošteková (*1882) pochádzala zo Stožku. Jozef Ďurica vyrastal v Hradnej a ľudová hudba i pieseň v tom čase boli prirodzenou súčasťou života. Ako sám uvádzal, jeho starý otec z otcovej strany, mal veľmi rád hudbu a trochu hrával na píšťalke. Tiež mamini bratia boli muzikálni a okrem toho, že pekne spievali, vedeli i hrať na hudobnom nástroji (píšťalkách). Mladý Jozef už v skorej mladosti začal prejavovať hudobné nadanie a prejavovať záujem nielen o hudbu ako takú, ale aj o hudobné nástroje. Asi vo veku 12 rokov sa vďaka farárovi zo Slatiny dostal k dychovke, pričom spočiatku vedel zahrať signál na polnici neskôr hrával na B-klarinete (asi od 17 rokov), čo mu ostalo až do neskorších čias. Preto ho mnohí poznali ako muzikanta v očovskej cirkevnej dychovke (Rim.-kat. cirkevná dychovka Očová). Bol jedným z mála ľudových muzikantov, ktorý ovládal a plynule čítal noty. Popritom však v domácnosti hrával aj na píšťalke a asi od 19-20 roku života aj na fujare. Na svoje detstvo spomínal, ako na ťažké obdobie nakoľko od chlapca (asi od 5 rokov) musel pásť kravy a pomáhať na hospodárstve. Z detstva si najradšej spomínal na svoju starú mamu, ktorú si veľmi obľúbil a rád sa s ňou stretával. Z vďačnosti jej uplietol kôš, robil aj metly a to si ona vedela oceniť. V roku 1914 začal navštevovať ľudovú školu (základnú školu) v Očovej, kde hlavne v jesenných a zimných mesiacoch chodieval pravidelne, pričom musel prekonať denne 5-6 km do školy a späť pešo. V roku 1919 školu ukončil (absolvoval iba 5 tried), no v rokoch 1920 až 1921 opäť zasadol do školských lavíc, aby dokončil školu už v nových pomeroch Československej republiky. Počas školy a po jej skončení sa venoval najmä pomocným prácam na gazdovstve svojho otca až do roku 1927, kedy odišiel do Nitry, kde dva roky študoval na poľnohospodárskej škole. Po skončení školy sa na čas vrátil domov do Očovej – Hradnej, ale už na jeseň 1928 nastúpil na základnú vojenskú službu. V roku 1932 sa Jozef Ďurica oženil s Helenou Šmáľovou z Dúbrav, s ktorou mal päť detí (troch chlapcov a 2 dcéry). Aj jeho manželka mala rada hudbu, pričom jej mamička údajne bola výborná speváčka a naspievala pre K. Plicku okolo 150 piesní. Podobne jej brat bol dobrý spevák a jej starý otec hrával na píšťalke. Život Jozefa Ďuricu bol poznačený prácou v poľnohospodárstve. Od chlapca až do začiatku 2. sv. vojny pracoval popri svojom otcovi alebo chodil príležitostne pomáhať iným gazdom v okolí. V čase SNP sa dostal do zajatia a 8 mesiacov bol v Nemecku. Po vojne od roku 1945 až do roku 1957 hospodáril samostatne. Postupne ako vznikali kolektívne formy hospodárenia vstúpil v roku 1957 do družstva a až do odchodu do dôchodku v roku 1969 pracoval ako robotník na JRD Holcov Majer. Zaujímavosťou je aj to, že v roku 1949 ho ktosi udal ako kulaka a mal byť vysťahovaný spolu s gazdovskými rodinami do oblasti Sudet v Čechách. Zachránil ho istý správca z majera v Želobudzi (údajne sa volal Gonda) a to v poslednej chvíli keď už nakladali jeho rodinu do nákladného automobilu. Viacerí muzikanti spomínajú píšťalkovú molódiu s názvom "valaskí signál". To hrával aj Jozef Ďurica a volal to "očovskuo virilo". Jozef Ďurica zomrel 10.9.1989.
Zdroj dát
Doc., ing. Karol Kočík, CSc. pre CTĽK
Poznámka
Karol Kočík poskytol CTĽK bezplatne životopisné informácie o viacerých fujaristoch a píšťalkároch.