Anton Bendík sa narodil 6. 8. 1931 rodičom Jánovi Bendíkovi a Cecílii, rod. Mihálikovej ako druhé dieťa. Detstvo prežil so súrodencami Pavlom a Máriou v Hrušove na Krížnych cestách ako syn roľníka. Po skončení základnej školy ostal pracovať na rodičovskom gazdovstve. V októbri roku 1952 si vzal za manželku Paulínu, rod. Bérešovú. V roku 1956 sa im narodili dvojičky Anka a Veronka, ktoré žiaľ v deň narodenia umreli. V roku 1957 sa im narodil syn Anton a v roku 1962 dcéra Mária. Keďže hospodárstvo bolo veľké, od jari do jesene pracoval na gazdovstve a v zime chodil na zárobky do Stavoindustrie v Banskej Bystrici a do Spotrebného družstva Jednota v Krupine. O domácnosť a hospodárstvo sa v zime starala jeho manželka Paulína. Po založení Jednotného roľníckeho družstva v Hrušove pracoval až do dôchodku v Poľnohospodárskych stavbách v Agrostave Veľký Krtíš. Začiatkom decembra roku 1997 mu jeho manželka po 46-ročnom manželstve umrela. Keď ako malý chlapec ochorel, otec mu kúpil jednoradovú heligónku, aby sa zabával a krátil si čas v chorobe. Tejto záľube ostal verný po celý život až do sklonku svojho života. V mladosti to bývali potulky s harmonikou s mládencami po dedine a postupne začal účinkovať aj s folklórnou skupinou z Hrušova na dedinských a okresných podujatiach. Anton Bendík nebol len výnimočným interpretom hry na jednoradovej heligónke, ale i sólový spevák. Postupne účinkoval na folklórnych festivaloch na Slovensku i v zahraničí. Ako výrazná osobnosť a nositeľ ľudových tradícií interpretoval hudobný folklór z obce Hrušov. Výnimočný bol v spevnom i slovnom prejave, najmä však nezameniteľným a charakteristickým štýlom hry na heligónke. Krásu slovenskej ľudovej kultúry šíril celým svojím srdcom a dušou. Výrazne sa pričinil o prezentáciu a zachovávanie kultúrneho dedičstva obce Hrušov a regiónu Hont. Pravidelne sa zúčastňoval folklórneho festivalu Hontianska paráda v Hrušove, kde okrem hry na heligónku počas scénických programov predvádzal aj prácu na žatve. Bol každoročným účastníkom prehliadok heligonkárov v Brezne, Korytárkach, Kojšove, Drienici, Velkej nad Veličkou, Lúkach pod Makytou a mnohých iných. Niet prehliadky heligonkárov a folklórneho festivalu, ktorý by nenavštívil. Pravidelne sa predstavoval na folklórnych festivaloch v Hrušove, Detve, Východnej, Myjave, Terchovej, v Strážnici, Rožnove pod Radhoštěm, a i. Anton Bendík sa preslávil hrou na 130-ročnej jednoradovej heligónke značky Hlaváček, hral na ňu viac než 80 rokov. Nazýval ju jednoradovčička. Práve vďaka hudbe precestoval celú Európu. Nemal záľubu len v speve a v hre na heligónke. Bol aj veľkým zberateľom rôznych historických artefaktov. Uvedomoval si ich vzácnosť a hodnotu. Neraz ho manželka zahriakla so slovami: „Antuš, čo ty furt beháš po tých palášoch, akoby si inakšiu robotu nímav!“ Mnohé predmety z jeho zbierky daroval do Slovenského národného múzea v Martine. Medzi nimi sa nachádza jeho i manželkin svadobný kroj, na čo bol nesmierne hrdý. Motivovalo ho k tomu blízke priateľstvo s vtedajším riaditeľom SNM Jánom Gerykom. Posledné roky života prežil vo Zvolene u dcéry Márii. Počas svojho života sa stal neodmysliteľnou súčasťou veľkých folklórnych festivalov, ako aj mnohých lokálnych podujatí. Poznali ho všade. Účinkoval vo viacerých televíznych formátoch (Zem spieva, Kapura, Československo má talent, Reflex, Nehaňte ľud môj, TV Folklorika). Pár mesiacov pred smrťou vydal svoje profilové CD Horička zeľená. Nachádza sa na ňom 23 piesní. V spolupráci s Petrom Núñezom a TV Folklorika sa s Antonom Bendíkom natočilo päť videoklipov a dokument o jeho živote v rámci cyklu relácií Moje korene. Anton Bendík ukázal, aká nekonečná môže byť láska k folklóru, úcta k tradíciám a k životu. Bola to legenda. Tento prívlastok Antonovi Bendíkovi bezpodmienečne patrí. Medzi jeho najmilšie miesta patril nielen Hrušov, Zvolen, ale i Banská Bystrica. Nedá sa zabudnúť na jeho slová: „Za živa v Bystrici, po smrti v nebi.“ Zomrel 22. 6. 2019 v Banskej Bystrici vo veku 87 rokov.
Zdroj dát
Martina Drugdová, vnučka Antona Bendíka spracovala pre CTĽK.