Vývoj a podoba chrámového spevu vo Veľkom Borovom sa môže hodnotiť ako príklad platiaci pre mnohé obce Slovenska, kde obyvatelia skoro až do konca 20. storočia používali miestne nárečie (v tomto prípade začleniteľné medzi goralské nárečia Hornej Oravy), pri súbežnom využívaní spisovnej slovenčiny. Spisovná slovenčina sa v školách vyučovala už od zániku Rakúsko-Uhorska. Spievanie v kostole vo Veľkom Borovom výrazne ovplyvnil Dr. Jozef Ligoš, ktorý bol správcom farnosti Veľké Borové v rokoch 1950-1968. Pochádzal zo susednej obce Chlebnice, v ktorej má spoločné spievanie ľudových aj chrámových piesní dlhú tradíciu a nevšednú kvalitu s uplatnením spontánneho viachlasu. Aj keď má kostol vo Veľkom Borovom spôsobilý organ, už viac ak 30 rokov sprevádza spev počas omší a pobožnosti iba príležitostne s náhodným organistom.