Jozef Vidiečan sa narodil 6. marca 1910 v Habovke. Bol pokračovateľom muzikantskej tradície rodu, ktorého korene, podľa rodovej pamäti, siahajú do roku 1790. Učil sa hrať už od šiestich rokov. Štýl hry a piesne preberal od svojho starého otca (1850 až 1939), s ktorým neskôr hrával. Najprv ako kontráš, neskôr v rôznych zoskupeniach početných muzikantov zo Zuberca a Habovky ako primáš. Muzike sa venoval popri svojom roľnícko-drevorubačsko- murárskom a tesárskom zamestnaní. Zarábal si aj v cudzine, ako drevorubač. Cez vojnu v Rakúsku, po vojne v Južných Čechách, na Šumave. Strávil tam celých sedem rokov s dochádzaním na sezónne roboty domov. Aj na Šumave mal husle. Od roku 1952, keď tradičné sláčikové hudby vytlačili z dedín nové nástroje, hrával len pre seba. V roku 1977 sa po dvadsat'päťročnej odmlke predstavil ako primáš hudby, ktorú zostavil s bratom Vendoma synom Martinom na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve v audiovizuálnej freske Orava. Originálnosť jeho štýlu hry, nevyčerpateľný repertoár piesní, melódií, rozprávačské schopnosti, v pamäti uložené stovky príbehov, zážitkov celých generácií vidiečanovského rodu, ktoré sa odovzdávali Z ' pokolenia na pokolenie ústnou tradíciou, jeho povahové vlastnosti, podmaňujúca priamočiarosť v myslení a konaní boli príčinou rastu záujmu o jeho osobu a umenie. Jeho hudobný štýl a melódie sa stali inšpiráciou pre mnohé spracovania vo folklórnych súboroch, v tvorbe hudobných skladateľov. Z jeho hudby, piesní, rozprávania bola v roku 1978 vytvorená rozhlasová freska Ňaňkove husle, v roku 1983 v televízii film režiséra Marcela Dekanovského Starie oravskie nôty. Účinkoval vo viacerých filmoch (Ežo Vlkolinský, Biela voči oblohe, Správca skanzenu) a vo filme Poviestka (podľa Dobroslava Chrobáka) vytvoril jednu z hlavných postáv. Hudba J. Vidiečana je nahratá na viacerých gramoplatniach. Najrozsiahlejšiu nahrávku jeho hudby vyhotovili pracovníci Umenovedného ústavu SAV v Bratislave pod vedením Oskara Elscheka v roku 1980 v Habovke. Ako muzikant, aj ako rozprávač, účinkoval v mnohých scénických programoch na folklórnych festivaloch a slávnostiach. V dňoch 5. a 6. apríla 1991 sa uskutočnilo v Habovke prvé Podroháčske stretnutie mladých ľudových hudieb z celého Slovenska. Prehliadková súťaž podujatia niesla názov "O Vidiečanovu nôtu". Jozef Vidiečan sa prehliadky už nezúčastnil. Účastníci I. ročníka Podroháčskeho stretnutia ho však boli pozdraviť v jeho dome. Vtedy vyšiel na dvor a posledný raz si s Muchovcami z Terchovej, Krpieľovcami zo Zakopaného, hudbou Richarda Janoština zo Zuberca a Martina Klimeka z Habovky, ako aj s mnohými ďalšími muzikantmi zo Slovenska zahral, sám hrajúc prím. Rád si spomínal na najchýrnejšieho muzikanta z vidiečanovského rodu, nevlastného brata starého otca, ktorý zomrel na choleru v roku 1864. Keď ho pochovávali, tak ľudia vraj vraveli, že: "Nie je ani tak jeho škoda, ale škoda tie paľce do zeme zahriebsť“ - rozprával. Jozef Vidiečan zomrel 28. apríla 1991 v Habovke.
Zdroj dát
Gruska, Viliam Ján.: Jozef Vidiečan, informačný leták k programu z cyklu Portréty osobností slovenskej ľudovej hudby v rámci výstavy Dedičstvo hudobných nástrojov, Bratislava 1996 ; životopis