miesto narodenia: Siladice; miesto úmrtia: Piešťany; iné súvisiace miesto: Siladice
Životopis
Ján Sklenár sa narodil 23.októbra 1924 v obci Siladice v Hlohoveckom okrese ako najstarší syn zo šiestich súrodencov. Pochádza z robotníckej rodiny, jeho otec pracoval ako robotník v Chemických závodoch Juraja Dimitrova v Bratislave (Dimitrovka) a matka sa starala o dom a deti. Ján Sklenár vychodil šesť tried ľudovej školy v Siladiciach a dve triedy meštianskej školy v Siladiciach. V rokoch 1940 – 1943 absolvoval učňovské štúdium na keramickom učilišti v Modre. V Modre získal základné vedomosti o celej technológii výroby keramiky od spracovania hliny cez modelovanie, točenie, maľovanie až po vypaľovanie v peci, ktoré neskôr využil a ďalej rozvinul vo svojej vlastnej tvorbe v Siladiciach. Po vyučení, v roku 1943 bol Ján Sklenár zaradený do maliarne, kde získal všetky potrebné návyky a zručnosť. Popri maľovaní sa venoval aj modelovaniu, ktoré začal sústavnejšie rozvíjať od roku 1953. Jeho tvorba sa uberala jednak modelovaním tradičných námetov figurálnej plastiky, jednak sa v nej usiloval nájsť vlastný osobitý umelecký výraz zachycovaním života okolo seba. Z tematickej i umeleckej stránky bol však zo začiatku pod silným vplyvom Ignáca Bizmayera. Počas pôsobenia v Modre sa v roku 1949 oženil. Jeho manželka Antónia sa pri ňom priučila keramickému remeslu a pomáhala mu najmä pri maľovaní. V roku 1959 sa obaja manželia presťahovali do rodnej obce Siladice. V Siladiciach v pomerne ťažkých podmienkach spolu s manželkou postavil dom a dielňu a vytvoril prakticky celé zariadenie potrebné pre výrobu keramiky. Nový dom stavali z takzvanej „surovice“, čiže nepálenej tehly, ktorú si sami vyrábali. Vo svojej domácej dielni v Siladiciach nadviazal na tradíciu modranských a habánskych vzorov, ktoré obohatil svojim vlastným prínosom a okrem maľovania a figurálnej tvorby, ktorej sa venoval doposiaľ najintenzívnejšie, začal sa vo väčšej miere orientovať na vytáčané výrobky na kruhu s dekoratívnou i úžitkovou funkciou. Pri svojej tvorbe sa snažil zachytiť atmosféru starých džbánov, ktoré boli krémovej farby, zdobené modrým ornamentom, maľovaným takzvanou „švihovkou“. Je to technika maľovania ornamentov, pri ktorej sa využíva samotný tvar štetca. Jedným ťahom – švihom hrubého štetca sa vytvárajú jednotlivé prvky vzoru, lístky, lupene kvetov a podobne. Technika sa používala najmä na starších džbánoch a tanieroch., na čo potreboval vhodnú modrú farbu, ktorá by mala správny odtieň i konzistenciu. Miešaním farieb vytvoril stovky odtieňov modrej farby. Každý jeden nový odtieň označoval svojimi vlastnými šiframi, ktorým rozumel len on sám. Počas pôsobenia v Siladiciach vytvoril špecifický ornament, ktorý v zásade zachovával všetky kompozičné princípy modranskej výzdoby, pribudli však nové, domáce tzv. siladické prvky a s nimi nové farby a tým sa zmenila aj celková vizáž výrobkov. Ornamentiku, ktorú Ján Sklenár vytvoril, charakterizuje motív ruže. Spolu s Fratiškom Polakovičom založil keramickú dielňu „Siladická keramika“. Výroba v dielni sa rýchlo rozbehla, dosahovala výborné výsledky a výrobky, ktoré z nej vychádzali, boli žiadané v širokom okolí. Základným sortimentom dielne bola najmä dekoratívna maľovaná keramika ako napríklad rôzne druhy džbánov, krčahov, vázy, čutory, misy, taniere, poháre a podobne, inšpirované najmä modranským štýlom. Táto dielňa zamestnávala v začiatkoch približne osem pracovníkov. Ich vedúcim sa stal Ján Sklenár. Vytvoril celý sortiment výrobkov, ktoré sa v dielni vyrábali, určoval a navrhoval všetky tvary a vzory. Ako pobočka siladickej dielne bola v roku 1982 postavená nová budova v Hlohovci, ktorá vystupovala ako Siladická keramika. Takmer všetci zamestnanci Siladickej keramiky boli presunutí do Hlohovca a Siladice ostali ako učňovské stredisko, kde chodili učni na prax. Po vyučení prechádzali učni do hlohoveckej dielne, ktorá mala v tom čase 86 zamestnancov. V tejto siladickej učňovskej dielni praxoval aj Sklenárov syn Alexander, ktorý bol vyučený v Bratislave, a ktorý sa aj so svojou manželkou dodnes venujú keramike v Siladiciach. Ján Sklenár po čase dielňu opustil, výroba v Siladickej keramike však pokračovala aj po jeho odchode a pretrvala približne do roku 1997. Od roku 1965 pracoval Ján Sklenár pre Ústredie ľudovej umeleckej výroby v Bratislave (ÚĽUV), ktoré mu v tom istom roku priznalo kvalifikáciu majstra ľudovej umeleckej výroby v odvetví keramiky. V Siladiciach pôsobil až do roku 1983, kedy sa presťahoval s rodinou do Piešťan. Tu viedol približne desať rokov počas praktického výcviku učňov zo Stredného odborného učilišťa drevárskeho, odbor keramika v Pezinku, ale i z iných keramických učilíšť. Piešťanské obdobie je charakteristické pokračovaním vo výrobe prác pre ÚĽUV a v zásade už neprinieslo nové prvky do jeho tvorby. Naďalej sa pridržiaval siladických vzorov a tvarov, sortiment obsahoval najmä dekoratívnu keramiku, ktorá však okrajovo spĺňala i funkciu úžitkovú. Jeho práce zdobia stovky domácností doma aj v zahraničí, vytvoril mnohé jubilejné dary pre významné osobnosti športového, kultúrneho i politického života. Spolupracoval so známymi výtvarníkmi, ako napríklad Sušienka, Bizmajer, Horová, Rosulková, Polkoráb, Balgavý a iní. Keramika sa stala doslova zmyslom jeho života, bol jej naplno oddaný, venoval jej všetok svoj voľný čas a energiu. Ján Sklenár zomrel v roku 2005 v Piešťanoch. Pokračovateľov remesla má Ján Sklenár vo svojom synovi Alexandrovi, ktorý pôsobí v Siladiciach a v keramikárskej tradícii pokračuje i jeho dcéra Antónia Ryšavá so synom Pavlom, ktorí pôsobia v Piešťanoch.
Zdroj dát
Ryšavá, E.: Profil ľudového keramikára Jána Sklenára. Záverečná práca, 2004; biografické údaje; genealogické údaje; profesijné údaje