Juraj Šaffa sa narodil 23. marca 1907 v obci Dlhé Klčovo, ako druhý syn roľníckych rodičov. V roku 1913 navštevoval v obci maďarskú školu. Otec odišiel za prácou do Ameriky a po návrate musel narukovať a odísť do prvej svetovej vojny. Doma zostala chorá matka s troma nezaopatrenými deťmi. Keď v roku 1916 otec na fronte padol Juraj zanechal školu a odišiel do služby „za bruch“ ako sa vtedy hovorilo - teda iba za poživeň. Slúžil u bohatších gazdov na hospodárstve. Situácia v rodine sa zlepšila a ešte pred vojenčinou chovali spolu so starším bratom plemenných býkov. V roku 1941 sa osamostatnili a každý hospodáril samostatne. Po štyroch rokoch, keď ho „vizvoľiľi za parobka“, pracoval na neďalekom cukrovarskom statku. Na základnú vojenskú službu (1927-29) narukoval do Užhorodu, neskôr ho prevelili do Prešova, potom do Košíc. Už v tom čase sa na ľudových zábavách v týchto mestách a v blízkom okolí prejavil ako vynikajúci tanečník. Tanečnému umeniu priúčal aj svojich kamarátov. Tak po prvýkrát a ďaleko od domova za svoje tanečné výkony získal uznanie. Tanec sa mu stal koníčkom. Ako dvadsaťtriročný sa v roku 1930 oženil a s manželkou Barborou. Ako sám často hovoril, prežil s ňou život „jag u rozpravkoj“. Úspešne hospodárili a vychovali dvoch synov. Manželka mala pre jeho záľubu pochopenie, ale na tanec chodievali zriedkavejšie. Spolu si zatancovali iba príležitostne, najviac na svadbách. Radosť zo života, práce na rodinnom hospodárstve, ale i z tanca, pretrvávala Jurajovi Šaffovi aj v nových povojnových pomeroch. V tých časoch bol opäť jeho veľkou záľubou domáci chov plemenných býkov. Táto vášeň mu vydržala až do roku 1969, kedy bolo v obci založené Jednotné roľnícke družstvo. V JRD pracoval v živočíšnej výrobe, neskôr, viac ako štrnásť rokov, aj ako zástupca hlavného zootechnika. V práci patril medzi tých, ktorí ako prví využívali najnovšie poznatky chovateľskej práce. Aj tu si občas zo žartu a z kratochvíle pocifroval s mladými i staršími ošetrovateľkami dobytka a dojičkami priamo na pracovisku. V roku 1962 objavil báčiho Šaffu ako tanečníka Milan Hvižďák, vtedajší metodik pre tanec pri Dome osvety v Michalovciach. Pravidelne sa so Šaffom stretával v jeho dome v Dlhom Klčove. Na výskume sa od neho učil tancovať jeho tanečné motívy a všetko si svedomite zapisoval. O rok neskôr organizoval v Michalovciach Zemplínske slávnosti. Ich súčasťou bola aj súťaž sólistov tanečníkov a do tejto súťaže pozval aj báčiho Šaffu. Partnerkou mu bola Gizela Frenová z Dlhého Klčova. Do tanca im hrala ľudová hudba Jozefa Feriho-Juska zo Zámutova. V súťaži mali ve1ký úspech a boli najlepší. Už vtedy svojim tancom preukázal svoje vysoké umelecké kvality a tým sa zapísal do povedomia širokej verejnosti, choreografov i odborníkov ako vynikajúci tanečník s osobitým tanečným prejavom. Po prvýkrát verejne vystupoval na regulárnom javisku v roku 1965 pri príležitosti osláv 20. výročia oslobodenia s partnerkou Gizelou Frenovou. Do tanca imhrala ľudová hudba folklórneho súboru Bukovčan z Hencoviec. Na základe rozhlasovej výzvy v roku 1965 sa prihlásil do celoštátnej súťaže sólistov tanečníkov na Folklórny festival do Východnej. Odpoveď na jeho prihlášku neprišla, ale do Východnej predsa prišiel spolu s partnerkou Gizelou Frenovou. Predviedli párový tanec, s ktorým získali prvú cenu. Do tanca a pod nohy im hrala ľudová hudba zo Zvolena. Po jeho vystúpení vo Východnej prichádzali do Dlhého Klčova ďalšie pozvania na rôzne vystúpenia. Báči Šaffa neodmietol ani jedno. Chodil všade, kde mohol, vďaka pochopeniu vtedajšieho predsedu JRD Juraja Janoka. Veľkú podporu mal nielen u manželky Barbory, ale aj u oboch synov a neviest, predovšetkým v zabezpečovaní jeho účastí na rôznych vystúpeniach. Ujo Šaffa vo svojich začiatkoch vystupoval s folklórnym súborom Bukovčan, neskoršie so Zamutovčanom, Vranovčanom, Zemplínom, Železiarom, Šarišanom a ďalšími. Bol vítaným účastníkom programov vo Východnej, na folklórnych slávnostiach v Levoči, Košiciach, Bratislave, na dožinkových slávnostiach v Nitre, na folklórnom festivale v Strážnici (1968), v Sobranciach, na Šírave, v Michalovciach, v Sečovciach, vo Vranove nad Topľou, v Prešove, v Poprade, v Starom Smokovci, v Tatranskej Lomnici, v Martine, v Žiline, v Mariánskych Lázňach, v Karlových Varoch, v Starej Ľubovni, vo Svidníku a v ďalších mestách a dedinách na Slovensku. Za jeho tanec sa mu dostávalo množstvo uznaní a ocenení. Zúčastnil sa na 24 zájazdoch v zahraničí. Z filmového pásu ho spoznali aj krajania v USA a v Kanade. Veľkým zlomom v jeho živote bola nenávratná strata manželky Barbory v roku 1981. S pokorou sa utiahol do ústrania. Smrť manželky sa ho dotkla natoľko, že cítil potrebu vyrovnať sa s ňou aj tým, že „zložil" pieseň, v ktorej sa hovorí, že len ten pozná, aké je vzácne mať dobrú manželku, kto ostane náhle sám. Ale na tanec, na svoju druhú veľkú lásku, ktorý mu pomáhal prekonávať v živote rôzne prekážky, nezanevrel. Naďalej pozorne sledoval folklórne dianie predovšetkým na televíznej obrazovke, ale aj prostredníctvom rozhlasu. Občas, hoci už zriedkavejšie, aj sám tancoval, s čím veľmi nesúhlasili jeho dvaja synovia. Neskôr s pribúdajúcimi rokmi sa v dôchodku venoval drobnochovateľstvu - chodil na výstavy a tancoval iba príležitostne. Slovenská akadémia vied v Bratislave s nim urobila tri výskumy, ktoré sú zaznamenané na filmových a magnetofónových pásoch. Niekoľkokrát sa predstavil i v televízii v reláciách Kto čo vie, Lastovička a v silvestrovskom programe (1967, 1989). Najviac účinkoval s folklórnymi súbormi Bukovčan z Hencoviec, Zamutovčan zo Zámutova a s Vranovčanom z Vranova nad Topľou. Riaditeľ Osvetového ústavu v Bratislave udelil Jurajovi Šaffovi Zlatú medailu za rozvoj záujmovej umeleckej činnosti, ktorú prevzal od Jozefa Majerčíka.Ešte v roku 1987, vo svojej osemdesiatke, tancoval pred zaplneným amfiteátrom vo Východnej s mladými nasledovateľmi svojho tanca z bratislavských folklórnych súborov. Juraj Šaffa zomrel 2. februára 1990 vo veku nedožitých 83 narodenín.
Zdroj dát
KOCÁK, Š. - KOCÁK, P. Juraj Šaffa, nositeľ ľudových tradícií. Str. 11-22. Štefan Kocák Čaklov. ISBN: 80-969589-5-X, 2006. Krátené.