Počet záznamov: 1  

Pridať záložky   Rodinná ľudová hudba Luptákovcov zo Srňacieho

  1. Súvisiace miestasídlo: Dolný Kubín, miestna časť Srňacie; krajina: Slovensko; iné súvisiace miesto: Leštiny
    Typ korporácieľudová hudba
    Ďalšie informácieHudobnícka rodina Luptákovcov. Obec Srňacie (prvá písomná zmienka o tejto obci pochádza z roku 1548), ktorá koncom 70-tych rokov 20. storočia prakticky zanikla a dnes v nej bývajú traja obyvatelia, bola domovom pravdepodobne najkvalitnejšej a najznámejšej ľudovej hudby na dolnej Orave. Jej kvalitatívna úroveň bola značne ovplyvnená tým, že ju tvorili bratia, ktorí vyrastali v jednom dome. Išlo teda o rodinnú hudbu a pevnosť rodinných pút sa prejavila nielen v kvalite prejavu, ale aj v dĺžke existencie tejto hudby. Doba jej aktívneho pôsobenia sa dá zhruba ohraničiť rokmi 1915 – 1970, avšak s istými obmenami členov. Zakladateľom hudby bratov Luptákovcov bol Ján Lupták Paučov – Vigelčák (1866 – 1941), ktorý sa s manželkou Máriou, rod. Murinovou (1870 – 1958) do Srňacieho prisťahoval z blízkej obce Osádka. Z ich manželstva sa narodilo dvanásť detí, avšak ťažká sociálna situácia a nedostatočná lekárska starostlivosť spôsobila, že dospelého veku sa dožilo iba sedem z nich. Ján Lupták Paučov – Vigelčák svoje deti viedol k hudbe odmalička, aby im v budúcnosti uľahčil možnosti obživy. A tak im popri každodennom boji o existenciu bolo umožnené rozvinúť svoj hudobný talent, ktorý neskôr bohato zúročili. Ján Lupták Paučov – Vigelčák ako zakladateľ hudby hrával na basičke, ovládal však aj hru na husle. Pôvodná hudba pozostávala zo štyroch členov: Ján ml. (1892 – 1930) – primáš, Juraj (1898 – 1917) – kontra, Ondrej (1895 – 1971) – II. husle alebo kontra a Ján Lupták Paučov – Vigelčák – basička. Repertoár hudby bol tvorený ľudovými piesňami dolnooravského regiónu. Jej činnosť bola prerušená prvou svetovou vojnou, nakoľko všetci museli narukovať. Ján sa dostal do ruského zajatia, kde sa od istého českého zajatia naučil základy hudobnej teórie. S bratom Ondrejom sa po fronte vrátili domov. Ich brat Juraj toľko šťastia nemal a ako príslušník rakúsko-uhorskej armády padol pri Bekescabe, kde je aj pochovaný. Po odznení vojnových udalostí sa rodinná hudba bratov Luptákovcov obnovila v nasledovnej zostave: Ján ml. – primáš, Michal (1903 – 1986) – II. husle, Ondrej – II. husle alebo kontra, Emil (1908 – 1988), Matej (1903 – 1988) – cimbal, Ján Lupták Paučov – Vigelčák – basička, neskôr kontrabas. Príležitostne s bratmi hrávala aj ich sestra Zuzana (1904 – 1997) a to podľa potreby na husle alebo cimbal. Keď zakladateľ hudby zostarol, kontrabasistom sa stal Ondrej. Po Jánovej predčasnej smrti pozícia primáša prešla na Michala. Táto rodinná hudba pôsobila predovšetkým na území dolnej Oravy, ale aj v susedných regiónoch Liptov a Turiec. Okrem tanečných zábav a svadieb veľa príležitostí ponúkalo aj prostredie hotelov, najmä v Dolnom Kubíne a v Oravskom Podzámku, kde Luptákovci hrávali pre predstaviteľov zámožnejšej sociálnej vrstvy. Po druhej svetovej vojne sa k rodinnej hudbe bratov Luptákovcov pridávali ďalší rodinní príslušníci (Zuzanin syn Vladimír Maršinský, Ondrejov zať Ján Fajčík, ...) a hudobníci z okolitých obcí. Dobový vývoj ovplyvnil jej repertoár, t. j. rozšíril sa o tanečné piesne (polky, valčíky, tangá, ...) a ovplyvnil aj nástrojové obsadenie – hudobníci siahli po nástrojoch ako saxofón a klarinet. V rodine Luptákovcov sa nadanie objavilo aj v inej forme, vo výtvarnom umení. Ako pre ľudí žijúcich v kontakte s prírodou bola pre nich práca s drevom prirodzená a nevyhnutná, ba navyše každodenná, keďže Ján Lupták Paučov – Vigelčák rodinu živil ako debnár. Nedostatok finančných prostriedkov ich priviedol k tomu, že všetko drevené náčinie, nábytok a nástroje si vyrábali sami. Preto sa v pamäti uchovali ako vynikajúci rezbári, obzvlášť Michal a Emil, pretože sa dožili vysokého veku a spomienky na nich sú stále svieže. Týchto dvoch bratov však hudobnícka prax doviedla ešte ďalej, ku výrobe huslí. Aj keď ich rodinná ľudová hudba bola dobre známa a obľúbená, hrávali na lacných a nekvalitných nástrojoch. Vďaka tomu urobil Michal prvý krok k husliarstvu – svoj nástroj rozobral a upravil, aby vylepšil jeho zvukové vlastnosti. Okolo roku 1924 vyrobil svoje prvé husle, ale do odchodu do dôchodku v r. 1969 sa už tejto práci nevenoval. Príležitostne však opravoval husle a akordeóny, čím získal nové zručnosti a skúsenosti. Po roku 1969 sa k husliarstvu vrátil. Celkove postavil pravdepodobne sedem nástrojov, z ktorých jeden v roku 1980 získal Cenu Dr. Ladislava Lenga na súťaži výrobcov ľudových nástrojov v Detve a je majetkom Slovenského národného múzea v Bratislave. Osud ostatných nástrojov sa nám nepodarilo vypátrať. Drevo na výrobu si Michal zaobstarával sám z okolitých lesov, prípadne ho získal od iných výrobcov, s ktorými bol v písomnom kontakte. Na výrobu hmatníka, struníka a kľúčov používal hloh alebo slivku. Podľa spomienok Vladimíra Maršinského Michal niekedy použil na výrobu huslí stavebné drevo z hospodárskych budov. Z Michalových skúseností ťažil jeho syn Dušan (1932 – 2001), ktorý však nástroje nestaval, iba opravoval. V dospelom veku sa stal huslistom rodinnej ľudovej hudby. Zároveň otcovi pomáhal pri lakovaní huslí. Od brata Michala získal a zúročil poznatky aj Emil. V roku 1980 získal za svoje husle Cenu Dr. Ladislava Lenga na súťaži výrobcov ľudových nástrojov v Detve. Celkove postavil pravdepodobne štyri nástroje. Jeden z nich je súčasťou súkromnej zbierky Dušana Luptáka ml. (1961), Michalovho vnuka. Osud ostatných nástrojov nám nie je známy. Emila drevom zásoboval brat. V roku 1982 bol o rodinnej hudbe bratov Luptákovcov natočený dokumentárny film Za bratom, ktorý okrem iného zachytil unikátny prejav ich ľudovej hudby. Účinkovala v tejto zostave: Dušan – primáš, Michal – husle, Emil – kontra, Ivan (1963, Dušanov syn) – kontrabas. Režisérom filmu bol Jozef Róbert Hojnoš, scenáristom Viliam Gruska. Duchovné bohatstvo generácie dnes už mŕtvych hudobníkov zo Srňacieho si našlo miesto v živote ich potomkov, najmä v rodine Michalovho syna Dušana. Ako už bolo spomenuté, Dušan pôsobil ako huslista v rodinnej hudbe a opravoval hudobné nástroje. Dušanova dcéra Eva (1953) vyštudovala pedagogickú fakultu v odbore hudobná výchova. Jej dcéry Lucia (1981) a Katarína (1983) absolvovali základnú umeleckú škole v odbore hra na husliach, pričom Lucia pôsobila vo folklórnom súbore Mladosť v Banskej Bystrici a hudbe sa stále venuje. Dušanov syn Dušan ml. (1961) hrával s rodinnou hudbou na gitare. Jeho syn Martin (1989) absolvoval základnú umeleckú školu v odbore hra na husliach, pričom hrával v školskej ľudovej hudbe. Druhý syn Pavol (1994) je žiakom základnej umeleckej školy, študuje hru na husliach a hrá aj na kontrabas. Druhý Dušanov syn Ivan (1963) sa ako kontrabasista prezentoval vo filme Za bratom a hudbe sa venoval aj počas vojenskej služby. Jeho dcéra Kristína (1988) absolvovala základnú umeleckú školu v odbore hra na husliach, druhá dcéra Zuzana (1990) absolvovala niekoľko ročníkov základnej umeleckej školy v tom istom odbore. Aktívnymi hudobníkmi boli aj synovia Michalovej sestry Zuzany Maršinskej: Ján (1929) a Vladimír (1930). Hrávali v rodinnej ľudovej hudbe a boli členmi ľudového súboru Goral v Dolnom Kubíne, ktorý bol založený v roku 1960, neskôr sa transformoval do súboru Chočan a presídlil do obce Istebné. Život ide neúprosne ďalej. Núti nás prispôsobiť sa dobe a zabúdať na minulosť. No hodnoty a ľudské vzory, ktoré nám zanechali naši predkovia majú nadčasový význam. Nezabúdajme na to.
    Článok je zostavený na základe informácií, ktoré autorke poskytli Mária Michnová (1926), Vladimír Maršinský (1930), Miloš Machaj (1925), Juraj Murina (1928) a Dušan Lupták ml. (1961). Veľká vďaka patrí aj Viere Murínovej, ktorá autorke umožnila prístup ku farskej matrike v Leštinách a Mgr. Vladimírovi Albínimu za požičanie článkovej literatúry.
    Zdroj dátHencovská, J.: Hudobnícka rodina Luptákovcov. In: Zborník Oravského múzea 2006 - XXIII, 2006, s. 19-88; informácie o hudbe
    Odkazy (5) - Digitálne objekty

  Tieto stránky využívajú súbory cookies, ktoré uľahčujú ich prezeranie. Ďalšie informácie o tom ako používame cookies.