Ide o najväčšiu a najreprezentatívnejšiu časť nášho ľudového inštrumentára. Podľa zdroja zvuku, ktorým je kmitajúci vzduch, možno aerofóny rozdeliť do štyroch skupín: 1. voľné – vzduch sa do kmitania uvádza rôznymi spôsobmi a nie je na rozdiel od ostatných skupín aerofónov ohraničený telom nástroja; 2. hranové – označované tiež spoločným názvom píšťaly – vzduch naráža na hranu, ktorou je dolná, ostrá časť oblôčika vyrezaného do bočnej steny plášťa nástroja, následkom čoho sa rozkmitá pozdĺžny vzduchový stĺpec; 3. jazýčkové – zdrojom kmitajúceho vzduchového stĺpca je jednoduchý (klarinetový) alebo dvojitý (hobojový) jazýček; 4. trúby a rohy – vzduch sa rozkmitá predierajúc sa medzi zovretými perami hráča, pričom tvorbu tónu spravidla uľahčuje zužujúci sa, lievikovitý nátrubok.
Autor popisu
Bernard Garaj
Literatúra
Slovenské ľudové hudobné nástroje, multimediálne CD. Koordinačné centrum TĽK pri NOC a Centrum pre tradičnú kultúru, 2009.