Pomenovanie dostali podľa toho, že zdrojom zvuku je samotné telo nástroja. Ide o početnú skupinu nástrojov, ktoré vzhľadom na jednoduchú konštrukciu patria k najuniverzálnejším častiam inštrumentára európskych i mimoeurópskych krajín, pričom možno medzi nimi nájsť paralely v podobe variantov odlišujúcich sa odchýlkami v tvare, konštrukcii a použitých materiáloch.
Autor popisu
Bernard Garaj
Literatúra
Slovenské ľudové hudobné nástroje, multimediálne CD. Koordinačné centrum TĽK pri NOC a Centrum pre tradičnú kultúru, 2009.