Strunozvučné nástroje dostali pomenovanie podľa zdroja zvuku, ktorým je napnutá, kmitajúca struna. Podľa spôsobu rozkmitania ich možno rozdeliť do troch skupín: brnkacie, úderové a sláčikové. Ich spoločným konštrukčným znakom je dutý rezonančný korpus rôznych tvarov a s rôzne umiestnenými rezonančnými otvormi, nad ktorým sú natiahnuté struny. Tie sú na jednom konci pevne ukotvené spravidla pomocou akejsi slučky alebo očka, kým na druhom konci sa navíjajú na tzv. ladiace kolíky, otáčaním ktorých sa mení pnutie struny, a tým aj jej ladenie. Ladiace kolíky sa otáčajú buď prstami, ako napr. pri husliach alebo špeciálnym ladiacim kľúčom ako napr. pri citare alebo cimbale. V slovenskom ľudovom inštrumentári majú chordofóny významné miesto vďaka obľube sláčikových nástrojov, ktoré sa stali základom našich ľudových hudieb.
Autor popisu
Bernard Garaj
Literatúra
Slovenské ľudové hudobné nástroje, multimediálne CD. Koordinačné centrum TĽK pri NOC a Centrum pre tradičnú kultúru, 2009.