Počet záznamov: 1
Pridať záložky Leng, Ladislav 1930-1973
Titul osoby PhDr., CSc. Životopis Etnomuzikológ, hudobný pedagóg, teoretik a organizátor v oblasti osvetovej práce a ľudovej hudobnej tvorivosti. Narodil sa 8. 10. 1930 v Zelenom v okrese Lučenec na strednom Slovensku, v súčasnosti časť mesta Poltár. Jeho otec Ondrej Leng bol murárom, pracoval v tehelni, robil aj obuvníka a všeličo iné, pretože časy boli ťažké a rodinu bolo treba uživiť. Jeho matka Zuzana bola tiež jedno-duchou ženou a po ľudskej stránke bola veľmi vzácnym typom. Po skončení ZŠ v Zelenom a meštianskej školy v Kokave nad Ri-mavicou (1941-45) študoval na Učiteľskej akadémii v Lučenci (1945-49), kde aj zmaturoval. V štúdiu pokračoval na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave (1949-1953), kde študoval odbor hudobnej výchovy. Jeho manželka Margita, rod. Mrázova bola úradníčka. Mali tri dcéry, z nich Zuzana bola dramaturgičkou Slov. ľud. umeleckého kolektívu. Po ukončení vysokoškolských štúdií v roku 1953 zostal na tejto škole pôsobiť ako odborný asistent, neskôr ašpirant u profesora Eugena Suchoňa na Katedre hudobnej výchovy a od r. 1959 sa stal jej vedúcim. Svoje hudobno-teoretické a hudobno-pedagogické záujmy spájal so štúdiom slovenskej ľudovej hudby. V tomto období boli vydané jeho prvé zhrňujúce výsledky vo vysokoškolskom učebnom texte: Slovenský ľudový spev a ľudová hudba (1957), Pôvodné slovenské ľudové hudobné nástroje (1958) a neskôr vysokoškolská učebnica Slovenský hudobný folklór (1961). Od roku 1960 bol pracovníkom Ústavu hudobnej vedy SAV v Bratislave a v r. 1963-73 aj vedúcim oddelenia etnomuzikológie tohto ústavu. V roku 1962 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu Tradičné slovenské ľudové hudobné nástroje. Ešte počas svojho vysokoškolského pôsobenia sa súbežne venoval aj osvetovo-kultúrnej činnosti v súbore Pedagóg, neskôr v súbore Trenčan v Trenčíne, ale aj v mnohých iných. Všade ho poznali ako inštruktora a rad-cu, ochotného kedykoľvek sa podeliť o svoje skúsenosti. Neskôr sa jeho meno stalo nerozlučne späté s folklórnym hnutím na Slovensku. Bol čle-nom poradných zborov, dramaturgických a programových komisií v Stráž-nici, ale najmä na Folklórnom festivale vo Východnej a na Podpolianskych folklórnych slávnostiach v Detve, ktoré sa aj vďaka jeho neúnavnej a pre-myslenej práci stali skvelou prehliadkou stredoslovenského folklórneho umenia. Okrem teoretickej a organizačnej oblasti bol v tomto hnutí sám aj autorom, spoluautorom a dramaturgom. Často v tomto zmysle aj obja-viteľom, ktorý sa snažil svoje predstavy ihneď preniesť do praxe. Aj vďaka jemu sa preto rok čo rok na slávnostiach ľudového ume-nia objavovali nové dedinské skupiny. V podobnom úsilí sa niesla jeho spolupráca s oddelením ľudovej hudby Čsl. rozhlasu v Bratislave. Bol autorom mnohých relácií, rozhlasových cyklov a rozhlasových súťaží, ako bola Klenotnica ľudovej hudby. V tejto relácii úzko spolupracoval s Pavlom Tonkovičom a Dr. Ondrejom Demom. Medzi najvýznamnejšie sa radí Prix de musigue folklorique de Radio Bratislava (medzinárodná rozhlasová súťaž magnetofónových nahrávok hudobného folklóru). Rovnako spolupracoval s Čsl. televíziou v Bratislave pri príprave viacerých relácií a cyklov, akým bol aj televízny cyklus Zem spieva (1965-66). Svojím sústavným úsilím sa zaslúžil o vydávanie mnohých gramoplatní s auten-tickými zvukovými záznamami ľudovej piesne a hudby či v Supraphone alebo v OPUS-e. Využíval všetky médiá a prostriedky na to, aby si ľudová hudba vo všetkých jej podobách získala v spoločnosti pevné miesto. V hudobno-pedagogickej práci sa venoval problematike základnej hudobnej výchovy. Presadzoval zlepšenie postavenia hudobnej výchovy v rámci všeobecnovzdelávacieho systému. Bol spoluzakladateľom a ve-dúcim tajomníkom Slovenskej spoločnosti pre hudobnú výchovu (1970), zároveň zodpovedným redaktorom Správ spoločnosti a jej tematických zborníkov. Stál aj pri zrode Čsl. pedagogickej spoločnosti. Sám dlhé roky pracoval na problematike hlasovej a sluchovej výchovy, bol spoluautorom učebníc hudobnej výchovy pre ZDŠ. S touto prácou bolo spojené aj jeho pôsobenie vo Zväze slovenských skladateľov, v ktorého orgánoch pôsobil aj ako predseda sekcie hudobných vedcov. Vedecká oblasť sa stala pre Ladislava Lenga ťažiskom najmä od roku 1960, kedy nastúpil do Ústavu hudobnej vedy SAV. Stal sa vedúcim etnomuzikologického pracoviska, ktoré sa venovalo výskumu hudobného a tanečného folklóru vo vybraných regiónoch Slovenska . Jeho cieľom bolo predovšetkým prehĺbenie štúdia najmä slovenských ľudových hudobných nástrojov a nástrojovej hudby. Tá bola základom všetkých jeho peda-gogických, osvetových a organizačných aktivít. Bol jedným zo zakladateľov etnoorganologického odboru v Ústave HV. Svoje dlhoročné výskumy zhrnul vo svojej kandidátskej práci Tradičné ľudové hudobné nástroje, ktorú obhájil v roku 1962. V knižnej publikácii Slovenské ľudové hudobné nástroje vyšla táto práca v r. 1967 a v r. 1968 bola vyznamenaná Cenou Slovenského hudobného fondu. Terénna práca plná zanieteného hľadania tvorila podstatnú zložku jeho práce. Dlhoročné úsilie bolo zamerané predovšetkým na ľudovú hudbu Liptova a Podpoľania, ale aj Hontu, Novohradu či Gemera. V posledných rokoch sústredil svoju pozornosť viac na výskum skupinovej inštrumentálnej hudby. Pre tento výskum sa snažil vytvárať optimálne technické podmienky, keď v spolupráci s akustikom Miroslavom Filipom vypracoval špeciálnu nahrávaciu techniku v podobe viackanálo-vého snímania hry ľudových muzík, umožňujúcu vernejší prepis zvukového záznamu do notového písma. Zaoberal sa otázkami ornamentálnosti v hre, vzťahom piesňovej a nástrojovej tradície, analýzou štýlu v hre ľudových muzík. Patril k významným iniciátorom a autorom metodických publikácií pre pestovateľov ľudovej hudby (Škola hry na fujaru 1960, rozšírená 1970, 1989). Najvýraznejšou jeho prácou z tejto neprebádanej a veľmi obtiažnej vedeckej oblasti je rozsiahla monografická štúdia Ľudová hudba Zu-bajovcov (1971). Pod jeho redakčným vedením boli vydané ešte 3 zväzky: Variačná technika predníkov stredného Slovenska, Variačná technika predníkov východného Slovenska a Variačná technika predníkov západného Slovenska (1966, 1969, 1973). Ďalej publikoval okolo 100 odborných štúdií a článkov v domácich a zahraničných časopisoch a zborníkoch (Slovenská hudba, Ľudová tvorivosť, Hudobný život, Národopisné aktuality a ď.). Do posledných dní svojho života transkriboval a pripravoval parti-túry ľudových muzík Liptova a Podpoľania. Zomrel predčasne 25.7.1973 v Bratislave, kde je aj pochovaný na cintoríne v Slávičom údolí. Za pomerne krátky život, iba 43 rokov, vykonal na pracovnom poli neuve-riteľne veľa. Jeho hnacou silou bola láska k národnej tradícii, ľudovej hudbe a krásam slovenského ľudového umenia. Zdroj dát Novohradské osvetové stredisko: PhDr. Ladislav LENG, CSc. In: Bulletin Novohradského osvetového strediska, 2010; biografické údaje; genealogické údaje; profesijné údaje Poznámka Informácie získané z Bulletinu Novohradského osvetového strediska vydaného pri príležitosti spomienkovej slávnosti na nedožité 80. výročie narodenia Ladislava Lenga. URL http://www.noslc.sk/index_subory/bull_leng.pdf Odkazy (1) - Digitálne objekty