Veľmi rýchlo po jej vzniku začiatkom 19. storočia v nemeckom prostredí sa stala obľúbeným hudobným nástrojom, pričom dnes vari celý svet očarúva nielen tým, že je vzhľadom na malé rozmery akoby stále poruke, ale aj silným zvukom a interpretačnými možnosťami. Zdrojom zvuku sú prierazné kovové jazýčky uložené v paralelne usporiadaných vzduchových kanálikoch, pričom výška tónu sa mení aj podľa toho, či hráč do nástroja fúka, alebo naopak, vzduch vťahuje do seba. 10 Skúsení interpreti sú schopní hrať nielen melódie piesní, ale súčasne sa aj rytmicky a harmonicky sprevádzať. V ľudovej hudobnej tradícii si ústna harmonika našla miesto ako sprievodný nástroj k spevu mládencov po večeroch, ale aj ako sprievodný nástroj napr. k ženským kolesovým tancom na východnom Slovensku či mužským alebo párovým tancom na Horehroní. Spája sa aj s obrazom regrútov alebo vojakov, ktorí si hrou na nej skracovali chvíle clivoty za domovom.
Autor popisu
Bernard Garaj
Literatúra
Slovenské ľudové hudobné nástroje, multimediálne CD. Koordinačné centrum TĽK pri NOC a Centrum pre tradičnú kultúru, 2009.