Prvým slávnym muzikantom z rodiny Radičovcov bol Ondrej Radič, ktorý sa narodil 20. februára 1859 v Kokave nad Rimavicou. Zomrel roku 1923 na TBC tiež v Kokave, kde je aj pochovaný. Ondrej Radič bol vynikajúcim primášom kokavskej cigánskej kapely, v ktorej hrávali väčšinou muzikanti z rodu Radičovcov. Mal nevšedný muzikantský talent a poznal aj notové písmo. Učil hrávať nielen cigánske deti, ale aj deti pánov. Svojho času chcel v Kokave založiť aj hudobnú školu, čo sa mu však nepodarilo. Napriek tomu ho všetci oslovovali „kalmešter“ - dirigent Bol veľmi prísny na svojich hudobníkov a často ich trestal, keď nehrali tak, ako on chcel. V jeho dobe bola móda valčíkov. Aj on zložil niekoľko, ale dodnes sa zachoval len tzv. Radičwaltz, ktorý hrávali aj iné cigánske kapely. So svojou hudbou často chodieval na zájazdy (vandrovky) po Rakúsko-Uhorsku, ale i do Poľska a Nemecka. Tam koncertoval so svojou kapelou pri rôznych príležitostiach a slávnostiach. Nikdy sa neodcudzil Kokave a Kokavčanom. Tí ho pozývali na každú svadbu. Cez Vianoce, Nový rok jeho kapela vyhrávala po celej dedine. Významným osobnostiam obce aj s celou kapelou prišiel zahrať na meniny alebo narodeniny. Nechýbal ani na muzikách a zábavách. V jeho repertoári boli všetky kokavské pesničky, ktoré nazbieral na svadbách, kršteniach a iných rôznych príležitostiach. Bol široko-ďaleko známym muzikantom. Svojho času ho v Kokave navštívil aj významný maďarský hudobný skladateľ Béla Bartók ktorý s ním konzultoval rôzne otázky týkajúce sa ľudovej hudby. Obdobie primáša Ondreja Radiča môžeme právom považovať za rozhodujúce pre vývoj ľudovej nástrojovej hudby v Kokave nad Rimavicou. Táto hudba značne prispela k zachovaniu, ale aj ku skvalitneniu kokavského piesňového repertoáru a kokavského tanca. Pre Kokavu bolo šťastie, že aj po smrti Ondreja Radiča prišiel ďalší vynikajúci muzikant - primáš z rodu Radičovcov, ktorý pokračoval v začatom diele svojho predchodcu. Bol to Vojtech Radič, narodený r. 1905 v Kokave nad Rimavicou. Zomrel roku 1966 v Českom Brezove, kde je aj pochovaný. Vojtech bol synom Samuela Radiča, ktorý bol bratom prvého primáša Ondreja Radiča a hrával dlhé roky už aj v jeho kapele ako druhý primáš. Vojtech Radič, ako primáš pôvodnej radičovskej kapely, sa po roku 1923 stal známou osobnosťou. Jeho hudbu poznali nielen v Kokave nad Rimavicou, ale aj na celom Slovensku, a vďaka reláciám Slovenského rozhlasu aj za hranicami. Hudbou Vojtecha Radiča sa zaoberali viacerí zberatelia v päťdesiatych i neskorších rokoch 20. storočia. O hudobnom majstrovstve tohto kokavského primáša písali viacerí jeho obdivovatelia. V Kokave ho všetci volali len tak po kamarátsky, Béla: „Nože, Béla, zahraj tú našu!" Aká to bola? Nebolo potrebné slov. Béla už vedel a hral. Jeho sláčik striedal melódiu za melódiou. Tempo sa zrýchľovalo. Už nevládala kapela, už z nôh padali speváci a tanečníci, ale Béla víťazoslávne stál na rovných nohách, od potu mal mokrú celú košeľu, ale hral a hral do úmoru. Taký bol slávny kokavský primáš, ktorý preslávil nielen sám seba, ale aj celú Kokavu nad Rimavicou a jej ľudové umenie. Taký bol a taký žije v pamäti kokavských pamätníkov. Jeho umenie sa už pokúšalo napodobniť mnoho primášov z jeho nahrávok. No ich snaha bola márna. Nedokázali napodobniť hru Vojtecha Radiča a jeho hudbu z Kokavy nad Rimavicou. Ani odchodom Vojtecha Radiča tradícia radičovskej hudby v Kokave nezanikla. Ďalším nasledovníkom bol Ondrej Radič II, narodený 3.4.1925 v Kokave nad Rimavicou. Hrával v hudbe Vojtecha Radiča, kde sa už prejavovali jeho schopnosti. Hrával druhé husle, ale príležitostne už hrával aj ako primáš. Keď sa Vojtech Radič presťahoval do Českého Brezová, jeho nasledovníkom sa stal Ondrej Radič. Prevzal úlohu primáša v kapele Radičovcov. Táto muzika dlhé roky hrávala folklórnemu súboru Kokavan, pričom kvalita hudby ani trochu nepoklesla. Ondrej Radič bol dobrým a obľúbeným primášom. Zomrel náhle 7. novembra 2000, keď tri dni predtým odohral celé predstavenie pri príležitosti 30. výročia vzniku mládežníckeho súboru Kokavan. Pochovaný je v Kokave nad Rimavicou.
Zdroj dát
Repčok, Štefan: Kronika organizovaných foriem folklóru v Kokave nad Rimavicou. Prebudená pieseň-združenie, Bratislava 2001