Počet záznamov: 1
Pridať záložky obradové pečivo
Popis pečivo pripravované pri rodinných alebo kalendárnych sviatočných príležitostiach. K najstarším formám patrí pečivo znázorňujúce rozličné druhy zvierat, ktoré sa pôvodne pieklo pre domáce zvieratá a dávalo sa im na Vianoce zožrať vo viere, že sa udržia v zdraví a sile. Na severovýchodnom Slovensku sa pripravovalo pečivo v tvare hovädzieho dobytka, nazývané rohač. Pripravovalo sa aj pečivo v tvare vtáčej hlavy. V Zemplíne sa na Vianoce pre koledníkov piekli tzv. pipiše a tubu (holúbok), v oblasti Trnavy na svadby tzv. kačice. Na západnom Slovensku sa piekli pečené vtáčiky na Kvetnú nedeľu. Rozdávali ich deťom ako symbol jari a mladosti. K figurálnemu pečivu patrili aj medovníky, ktoré sa kupovali od medovnikárov, často ako dary lásky. V tradičnej slovenskej kuchyni boli obľúbené aj pečivá pečené v rozlične tvarovaných hlinených alebo kovových formách. K najznámejším patrí veľkonočný baránok. Pieklo sa tiež pečivo v tvare ryby, zajaca, dieťatka, bábovky a pod. K tradičným obradovým pečivám patria aj opekance s medom a makom, podávané na štedrovečernej hostine. Magickú funkciu mali pečivá posypané makom alebo zapletané, napríklad vianočka, ktoré sa často piekli na Vianoce a na svadbu. Mali symbolizovať súdržnosť rodiny a jej budúcu prosperitu. V oblasti západného Slovenska sa na Zelený štvrtok zvykli piecť jidášky, jidáše – pečivo formované z tenkého prúžku cesta do rôznych spletaných, závitnicových a špirálovitých tvarov, ktoré v ľudovej viere symbolizovali dĺžku života, inšpirované Novým zákonom i povraz, na ktorom sa obesil Judáš po zrade Ježiša Krista. Typickým obradovým pečivom jarného obdobia bol kalkýš, pripravovaný z naklíčeného zrna obilnín, pečený v pekáči. Na sviatky sa často piekli plnené záviny alebo podkovy z kysnutého cesta (makovníky, orechovníky, tvarožníky, kapustníky atď.), ktoré sa podávali nakrájané na široké rezy. K obradovému pečivu patrí aj pečivo vyprážané na vysokej vrstve tuku, pripravované vo fašiangovom období, pre šestonedieľku ako dar, niekde i na krstiny, na Nový rok, pri kosbe trávy alebo žatve. Do ľudovej kuchyne preniklo vyprážané pečivo z meštianskeho prostredia, kde bolo známe už v stredoveku. Postupne sa jeho príprava rozšírila takmer na celé územie Slovenska. Na dedinách prevládali dva základné postupy ich prípravy: z cesta sa formoval okrúhly tvar, často plnený lekvárom, alebo sa vyvaľkané cesto prerezávalo do rôznych tvarov symbolického významu, napríklad do tvaru kosoštvorca, ďatelinky, dieťatka. Vyprážanému pečivu sa v ľudovom prostredí pripisovala ochranná a plodonosná funkcia a zaužívali sa preň mnohé ľudové názvy. V západnej časti Slovenska a v jeho severných regiónoch sa často vyskytovalo pomenovanie šišky. Na strednom Slovensku prevažovali názvy pampúchy, pampúšky a na východe krapľe, krapne, prevzaté z nemčiny. Na západnom Slovensku, kde sa vyprážalo pečivo najčastejšie, bolo známe aj pod názvami boží milosci, fánky, koblihy, striežky, herouky. Od 2. polovice 20. storočia tradičné obradové pečivá postupne nahrádzala široká škála na prípravu náročnejšieho pečiva a zákuskov. Autor popisu Rastislava Stoličná Literatúra Kyselica,F. - Kyselicová, E.: Ľudové obradné pečivo. Bratislava 1991. Stoličná, R.: Kuchyňa našich predkov. Bratislava 2001. Stoličná, R.: Rituálne pečivo v tradičnej kultúre. In: Remeslo, umenie, dizajn, 2004, č. 2, 44-46. Zdroj dát Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011. URL https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/obradove-pecivo Pozri tiež opekance
kalkýšOdkazy (4) - Heslá encyklopédie