Počet záznamov: 1  

Pridať záložky   džbankárstvo

  1. Popisremeselná výroba fajansového riadu. Džbankárske dielne vznikali na západnom Slovensku v 17. storočí v lokalitách obývaných habánmi (Veľké Leváre, Sobotište, Malacky a i.), po zrušení habánskeho spoločenstva (1685) aj mimo nich. Slovenskí džbankári prevzali od habánov vyspelú technológiu, tvaroslovie i výzdobné motívy. Džbankárstvo 18. storočia bolo syntézou odkazu habánskej keramiky a nových prvkov tvaroslovia i dekóru, obsahujúceho aj antropomorfné a zoomorfné motívy. V najznámejších džbankárskych strediskách (Dobrá Voda, Boleráz, Stupava, Suchá nad Parnou, Sobotište, Košolná a i.) udržiavali džbankársku tradíciu do konca 19. a začiatku 20. storočia rody džbankárskych majstrov: Egelovci, Putzovci, Odlerovci, Kittovci, Mullerovci, Tomašovičovci, Kalafus, Chitil a ďalší. Džbankársky sortiment tvorili džbány, taniere, misy, čepáky, čutory, figurálne plastiky a i., s tradičnými, v dekóre aj s individuálnymi črtami jednotlivých predstaviteľov džbankárskej výroby. Väčšina džbankárskych dielní postupne zanikala na konci 19. a na začiatku 20. storočia vplyvom konkurencie priemyselnej výroby keramiky. Džbankársku tradíciu rozvíjala v 20. storočí dielňa v Modre.
    Autor popisuIrena Pišútová
    LiteratúraLandsfeld, H.: Lidové hrnčířství a džbánkárství. Praha 1950. Paličková-Pátková, J.: Ľudová výroba na Slovensku. Bratislava 1992. Pišútová, I.: Fajansa. Bratislava 1981.
    Zdroj dátTradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011.
    URLhttps://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/dzbankarstvo
    Pozri tiež čutora
    džbán
    misa
    tanier
    Odkazy (3) - Heslá encyklopédie
    (1) - Digitálne objekty

  Tieto stránky využívajú súbory cookies, ktoré uľahčujú ich prezeranie. Ďalšie informácie o tom ako používame cookies.