Počet záznamov: 1  

Pridať záložky   krpčiarstvo

  1. Popisdomácka a remeselná výroba jednoduchej koženej obuvi s remienkami – krpcov. Ich remeselnou výrobou sa zaoberalo najmä ševcovstvo. Do 18. storočia ševci vyrábali predovšetkým sedliacku a pastiersku obuv a krpce. Keď začali remeselníci a mešťania nosiť čižmy, krpce začali vyrábať vidiecki ševci (nazývali ich slovenskí ševci), čižmy začali šiť čižmári. V roku 1930 si asi 1 630 výrobcov robilo krpce na vlastnú potrebu a 369 domáckych výrobcov ich vyrábalo aj na predaj. Výroba krpcov bola sústredená v oblasti horného a stredného Považia, Spiša, Oravy, Kysúc a Horehronia. Zriedkavo šili krpce pre panských sluhov aj habánski ševci. Krpcovina – hovädzia, bravčová, zriedka konská koža na krpce, zvyčajne už narezaná tak, aby z jedného kusa vyšiel jeden pár krpcov, bola väčšinou produktom garbiarskych dielní. Takto pripravená koža sa predávala na jarmokoch a po dedinách ju roznášali aj sami garbiari. Krpce najlepšej kvality sa vyrábali z chrbtovej časti volskej kože, menej kvalitné z krčnej časti a z kravskej kože, prípadne zo sár starších čižiem. Pastieri si z kusa kúpenej volskej kože obyčajne zhotovovali krpce sami. Výzdobu tvorilo najmä dekoratívne zošitie krpcov, prípadne razený geometrický alebo geometrizovaný rastlinný dekór.
    Autor popisuJasna Gaburová
    LiteratúraKalesný, F.: Spracovanie koží a kožušín v Rajci. In: Zborník Slovenského národného múzea roč. 70, 1976, Etnografia 17, 125 – 155.
    Zdroj dátTradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011.
    URLhttps://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/krpciarstvo
    Pozri tiež garbiarstvo
    ševcovstvo
    krpce

  Tieto stránky využívajú súbory cookies, ktoré uľahčujú ich prezeranie. Ďalšie informácie o tom ako používame cookies.