Počet záznamov: 1
Pridať záložky svadobné jedlá
Popis jedlá pripravené a konzumované pri príležitosti svadby. Svadba patrila k tým rodinným slávnostiam, ktoré najdlhšie uchovávali tradičné obradové úkony i jedlá. Na svadbu sa pripravovali jedlá, ktoré mali podľa ľudovej viery novomanželom zabezpečiť prosperitu, plodnosť a šťastie. K tradičným svadobným jedlám v ľudovom prostredí Slovenska patrila kaša, ktorá symbolizovala hojnosť a prosperitu. Na svadobnej hostine sa podávala podľa určitých pravidiel, niekedy na úvod, no väčšinou na jej záver. Niekde sa kašou nazývala celá svadobná hostina. Dlho prežíval zvyk podávať kašu svadobníkom v spoločnej mise alebo mladomanželom na jednom tanieri. Jedenie svadobnej kaše pretrvávalo najmä v horských oblastiach Slovenska až do polovice 20. storočia. Ďalšími svadobnými jedlami, ktorým ľudová viera pripisovala magický význam, boli hydina a vajíčka. Symbolizovali kolobeh života a pripisovala sa im plodonosná sila. Pôvodne sa pravdepodobne podávali len svadobnému páru. Varená hydina ako záväzný chod svadobnej hostiny bola rozšírená takmer na celom Slovensku. Vajíčka alebo praženica sa podávali v oblasti východného Slovenska, zväčša novomanželom. Magický význam sa pripisoval aj konzumácii mliečnych výrobkov, najmä tvarohu a bryndze, ale i samotnému mlieku. Podávanie týchto jedál bolo rozšírené najmä v oblastiach s rozvinutým chovom hovädzieho dobytka a oviec, najdlhšie pretrvávalo v oblasti Kysúc, Trenčína a severovýchodného Slovenska. V ľudovej viere sa považovali za prostriedky, ktoré mali novomanželom zabezpečiť pekné biele deti, v prípade mlieka sladký život. K starým magickým prostriedkom patril med. Medom sa sladila svadobná kaša, pridával sa do koláčov i pálenky, podával sa mladému páru, najčastejšie pri vstupe do ženíchovho domu. Mal zabezpečiť sladký, teda šťastný život. Niekde sa na svadbách zvyklo podávať novomanželom jablko. V ľudovej viere sa jedenie jablka považovalo za prostriedok, ktorý mal privodiť plodnosť. K všeobecne rozšíreným svadobným jedlám patrili koláče a rôzne pečivá, ktoré symbolizovali želanú úrodu obilia. Tradičné svadobné koláče boli plné okrúhle alebo v tvare venca, v tvare obdĺžnika alebo podkovy. Bývali zdobené pletencami alebo inými ozdobami z cesta, prípadne inou výzdobou. Najmä v hospodársky prosperujúcich oblastiach sa zvykol piecť hlavný svadobný koláč veľkých rozmerov. Svadobný koláč mal na Slovensku viac ľudových názvov: koláč, baba, brány , radostník, mrváň, vrtaň, calta, kuch, bosvan. Okrem hlavného koláča sa piekli aj ďalšie koláče a pečivá. Niekde aj špeciálne pečivá pre slobodnú mládež, ktoré sa im ponúkali v snahe urýchliť ich sobáš. Na Slovensku sa postupne vykryštalizovali typické krajové svadobné jedlá. Na severovýchodnom Slovensku to bola mačanka – mliekom alebo smotanou zahustená polievka z kapusty alebo húb, ktorá sa zvykla podávať uprostred svadobnej hostiny. Na východnom Slovensku boli typickým svadobným jedlom tatarčene pirohy, z pohánkovej a jačmennej múky, plnené varenými zemiakmi, bryndzou alebo syrom. Na južnom a východnom Slovensku sa často podávali holubky – plnené kapustné listy. V oblasti Trenčína a na východnom Slovensku bolo zvykom podávať na svadobnej hostine huspeninu. K svadbe patrili aj alkoholické nápoje, najmä pálenka a víno. V 20. storočí sa začalo častejšie podávať aj pivo a iné kupované alkoholické nápoje. Suroviny na svadobné jedlá zabezpečovali najmä svadobné rodiny mladuchy a ženícha. V majetnejších rodinách zarezali kravu, teľa, ovcu, ošípanú, hydinu. Museli zadovážiť dostatok múky na chlieb a koláče, pálenku, prípadne víno. Veľa potravín získali formou príbuzenskej a susedskej výpomoci. Pri nedostatku peňazí sa často nakupovali lacnejšie vnútornosti. Keď nebolo čerstvé mäso, podávalo sa mäso údené alebo slanina. Veľmi častými svadobnými jedlami boli varená kapusta a krúpy. Na nasýtenie hostí sa varievali aj polievky, do ktorých sa namáčal chlieb, ale aj koláče. Charakter svadobných jedál sa výrazne menil najmä od 60. rokov 20. storočia. Na dedinách sa pred svadbou zvyčajne robila zabíjačka. Mäso z ošípanej zabezpečilo prevažnú časť mäsitých jedál. Do skladby svadobných jedál postupne prenikali náročnejšie jedlá, často inšpirované mestskou a reštauračnou stravou. Do popredia stále silnejšie vystupoval prestížny charakter svadobných hostín, ktorý postupne vytláčal mnohé tradičné jedlá. Autor popisu Rastislava Stoličná Literatúra Stoličná, R.: K problematike hostín a jedál v svadobnom obrade na Slovensku. In: Slovenský národopis, roč. 37, 1989, č. 1, 77-88. Stoličná, R.: Sémantika potravín v svadobnom obrade. In: Etnológia a kultúrne dedičstvo. Zostavili O. Danglová, R. Stoličná. Bratislava 2001, 91-97. Zdroj dát Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011. URL https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/svadobne-jedla Pozri tiež obradové pečivo
svadobná hostina
obradové jedláOdkazy (3) - Heslá encyklopédie