Počet záznamov: 1
Pridať záložky pohrebné odobierky
Popis veršované alebo voľné nestrofické útvary tvoriace súčasť tradičného pohrebu. Predlohy zľudovelých textov pochádzajú pravdepodobne z 18. storočia z prostredia pohrebných cechov, ktoré sa po zrušení cechových organizácií r. 1872, alebo aj skôr, špecializovali na vykonávanie pohrebného obradu popri cirkevnom pohrebe. Rozvinuli sa vďaka podpore kňazov v oblastiach západného Slovenska s evanjelickým obyvateľstvom augsburského vyznania (okolie Trenčína, Nového Mesta nad Váhom, Myjavy, Starej Turej). V evanjelickom prostredí ich realizovali výlučne muži (cechmajstri, mládkovia), v rímskokatolíckom prostredí (Bošáca, Zemianske Podhradie) to boli aj ženy, miestami výlučne ženy (predspeváčky). Text pripravený pre každý prípad osobitne začína oslovením prítomných, nasleduje prejav v duchu barokovej valedikčnej poézie s niekoľkonásobnou gradáciou a opisom ťažkostí života človeka, pre ktorého smrť je len vykúpením. Záverečné lúčenie sa mŕtveho s jednotlivými členmi rodiny, susedmi, priateľmi je zakončené odobierkou od sveta (A tak vále tobe, vále márni svete dávám, a tak sa s tebú již presmutne rozžehnávám). Pri generačnej transmisii hrala dôležitú úlohu písomná podoba textov. Jazykom bol jazyk liturgie a náboženskej literatúry, u rímskych katolíkov slovenčina, u evanjelikov augsburského vyznania biblická čeština s prvkami miestneho nárečia. Autor popisu Ľubica Chorváthová Literatúra Vanovičová, Z. (zost.): Pohrebný kancionál Jozefa Macha. Bratislava 1997. Botík, J. (ed.) a kol.: Obyčajové tradície pri úmrtí a pochovávaní na Slovensku s osobitným zreteľom na etnickú a konfesionálnu mnohotvárnosť. Bratislava 2001. Chorváthová, Ľ.: Obrad a jeho slovesné útvary ako prameň štúdia sociálnej a etnickej identifikácie. In: Slovenský národopis, roč. 40, 1992, 9-26. Zdroj dát Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011. URL https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/pohrebne-odobierky Pozri tiež cechmajster
farárOdkazy (1) - Heslá encyklopédie