Počet záznamov: 1
Pridať záložky cintorín
Popis (cmiter, hrobitov) miesto na pochovávanie mŕtvych; kresťanské pohrebisko zakladané pri stredovekých kostoloch v rámci farskej organizácie zavádzanej prvými uhorskými kráľmi (z latinského coemeterium – miesto, kde mŕtvi očakávajú prebudenie zo spánku na súdny deň). Pre nedostatok miesta a pri epidémiách sa od 16. storočia sťahovali cintoríny od kostolov; nové sa budovali na okrajoch obcí, na vyvýšených miestach bezpečných pred povodňami a zvieratami, často sa ohrádzali múrom či plotom. Obmedzenosť priestoru nútila pochovávať viackrát na to isté miesto, preto vznikali osáriá slúžiace na pietne ukladanie kostí vybratých z hrobov pred ich opakovaným použitím. Usporiadanie hrobov bolo odrazom sociálnych vzťahov, niekedy ich zrkadlovým odrazom (miesto ženy v normálnom živote naľavo, na cintoríne napravo od muža). Príbuzných bolo zvykom pochovávať do hrobov ležiacich pri sebe. V mestskom prostredí bola snaha pochovávať mŕtvych podľa vierovyznania do osobitných cintorínov, na spoločných dedinských cintorínoch katolíkov a evanjelikov delil ústredný kríž, okolo ktorého sa na Dušičky konalo spoločné modlenie za duše mŕtvych. Na novších cintorínoch, predovšetkým v mestách, vznikali od 18. storočia kaplnky na odbavovanie pohrebných obradov. S rastom nárokov na dodržiavanie hygienických predpisov súviselo stavanie márnic. Od 70. rokov 20. storočia sa na cintorínoch budujú domy smútku. Autor popisu Ľubica Chorváthová Literatúra Bednárik, R.: Cintoríny na Slovensku. Bratislava 1972. Horváthová, E.: Návod na výskum rodinných zvykov. In: Národopisné informácie, 1982, č. 2, 96-127. Horváthová, E.: Duchovná kultúra. In: Horehronie. Ed. J. Mjartan. Bratislava 1974, 266-274. Zdroj dát Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011. URL https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/cintorin Pozri tiež hrob
strašidelné miesta
Pamiatka zosnulých
náhrobník
kostolník
márnicaOdkazy (11) - Heslá encyklopédie (151) - Digitálne objekty