Pridať záložky   meranie času

  1. Popisurčovanie časových úsekov podľa opakujúcich sa prírodných javov a pomocou zariadení. V roľníckej kultúre sa časti roka určovali podľa striedania ročných období spätých s určitými poľnohospodárskymi prácami. Medzníkmi dňa boli ráno, poludnie a večer. Rok i deň sa chápali ako opakujúci sa kolobeh. Do polovice 20. storočia najmä pastieri a roľníci určovali čas podľa polohy Slnka, v noci a skoro ráno podľa hviezd. Čas sa meral i podľa dĺžky a smeru tieňa vrhaného predmetom osvetleným slnečným svetlom. Tak fungovali i slnečné hodiny, umiestňované najmä na verejných budovách. Plynutie času sa určovalo i podľa dĺžky zhoreného lúča, sviečky alebo zbytku oleja v lampe. Časti dňa oddeľovalo zvonenie zvonov. V stredoveku sa čas zvonenia určoval podľa tieňa i hviezd. Pre obyvateľov dedín mali pri meraní času význam aj vežové, od 19. storočia aj nástenné, stolové a vreckové hodiny.
    Autor popisuJuraj Zajonc
    LiteratúraKotulová, E.: Kalendář aneb kniha o věčnosti a času. Praha 1978.
    Zdroj dátTradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011.
    URLhttps://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/meranie-casu
    Pozri tiež agrárna kultúra
    svietenie
    deň
    hviezda
    Slnko
    Odkazy (1) - Heslá encyklopédie

  Tieto stránky využívajú súbory cookies, ktoré uľahčujú ich prezeranie. Ďalšie informácie o tom ako používame cookies.