Počet záznamov: 1
Pridať záložky modrý pondelok
Popis deň, keď sa v remeselníckom prostredí nepracovalo. Pôvod má pravdepodobne v rímskej kultúre, kde sa deň po sviatku pokračovalo v hodovaní. Podľa poverových predstáv sa pondelok ako prvý deň v týždni pokladal za nešťastný na začatie vážnej pracovnej činnosti (remeslo, službu, cestu, predaj a podobne). Pôvod označenia modrý nie je doteraz zodpovedne vysvetlený, výber pondelka ako voľného dňa sa podľa nemeckej remeselníckej tradície spája so starým zvykom poriadať na fašiangový pondelok zábavy, karnevalové sprievody a hodovať. V súčasnom jazyku sa zachoval ako metafora dňa týždňa. Autor popisu Viera Feglová Literatúra Dobšinský, P.: Prostonárodnie obyčaje, povery a hry slovenské. Turčiansky Sv. Martin 1880, 47. Horváthová, E.: Remeselnícke zvyky v Kežmarku na počiatku minulého storočia. In: Acta ethnologica slovaca 1. Bratislava 1974, 123-136. J. C.: Knihy Rzemesla Saukennyckeho Miasta Puchova z r. 1638. In: Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti, roč. XIV, 1911, č. 1, 7. Zdroj dát Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011. URL https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/modry-pondelok Pozri tiež dni týždňa
remeselnícke obyčaje
fašiangyOdkazy (1) - Heslá encyklopédie