Počet záznamov: 1  
  1. Popissivý práškovitý zvyšok po spálení látok rastlinného, prípadne aj živočíšneho pôvodu. V poľnohospodárstve sa používal ako minerálne hnojivo, z drevného popola sa robil lúh na pranie a bielenie (zváranie). V duchovnej kultúre je popol ako symbol smútku, pokánia, pominuteľnosti a očisty známy v mnohých kultúrach sveta. Zo starožidovskej tradície ho prevzalo aj kresťanstvo. V tejto funkcii sa ním natieralo čelo, umýval sa ním všetok riad na Popolcovú stredu. Popol, a najmä sadze sa používali pri maskovaní. Veštenie z čiar v popole patrí k staroslovanským vešteckým praktikám. V kalendárnych obyčajoch sa využívala jeho ochranná funkcia: na Ondreja, Katarínu, Mikuláša, Juraja sa hádzali hrnce s popolom do domov, v ktorých bývali dievky; na Jána Krstiteľa sa v Gemeri, Honte, Novohrade a Turci popol z jánskych ohňov sypal na ľan a konope. U Rusínov si nevesta odnášala do mužovho domu popol z domácej pece – sídla rodových predkov.
    Autor popisuViera Feglová
    LiteratúraFeglová, V.: Kalendárne obyčaje. In: Slovensko : Európske kontexty ľudovej kultúry. Ed. R. Stoličná. Bratislava 2000, 190-214.
    Zdroj dátTradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011.
    URLhttps://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/popol
    Pozri tiež Juraj
    Katarína
    Popolcová streda
    kult predkov
    maska
    veštenie
    Ján Krstiteľ
    Mikuláš
    Odkazy (3) - Heslá encyklopédie

  Tieto stránky využívajú súbory cookies, ktoré uľahčujú ich prezeranie. Ďalšie informácie o tom ako používame cookies.