Počet záznamov: 1  
  1. Popisforma vodných zrážok; vytvára sa v podobe kvapiek pri ochladení povrchu zeme, najčastejšie za teplých bezveterných nocí. Podľa tradičných predstáv padá rosa z neba, z oblakov, pri jasnom počasí však sama vyjde zo zeme. Rose pred východom Slnka sa pripisovali liečivé účinky, využívala sa tiež v kozmetike či prosperitnej mágii. V obyčajoch spojených s letným slnovratom v dňoch okolo Jána Krstiteľa (24. jún) sa na celom území Slovenska rosa využívala na umývanie s cieľom zabezpečiť krásu a sviežosť; ráno za rosy sa vtedy chodili zbierať liečivé rastliny, ktoré mali mať najlepšie účinky. V Honte verili, že liečivý účinok má rosa v nedeľu na Turíce – umývali ňou choré oči, lišaje, chrasty. Ten, koho bolievali nohy, mal chodiť na svitaní po zarosenej tráve. Rosa bola aj prostriedkom na získanie alebo odobratie dojivosti mlieka: ženy, považované za bosorky, zbierali rosu ťahajúc za sebou po lúke plachtu s trakmi na nosenie trávy. Tým podľa tradičných predstáv odobrali mlieko kravám pasúcim sa na lúke.
    Autor popisuKatarína Popelková
    LiteratúraHorváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986. Horváthová, E.: Príroda v svetonázorových predstavách slovenského ľudu. In: Studia academica slovaca, 6, 1977, 161-176. Jakubíková, K.: Duchovná kultúra ľudu. In: Zamagurie. Národopisná monografia oblasti. Zost. J. Podolák. Košice 1972, 195-272.
    Zdroj dátTradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011.
    URLhttps://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/rosa
    Pozri tiež lišaj
    prosperitná mágia
    Slnko
    Ján Krstiteľ
    striga
    Odkazy (6) - Heslá encyklopédie

  Tieto stránky využívajú súbory cookies, ktoré uľahčujú ich prezeranie. Ďalšie informácie o tom ako používame cookies.