Počet záznamov: 1  

Pridať záložky   slnovrat

  1. Popisastronomický začiatok leta (21. jún) a zimy (21. december). Najdlhší a najkratší deň v roku. V kalendári indoeurópskych národov bod pre časovú orientáciu, začiatok novej etapy, vhodný na regeneráciu síl prírody i človeka a na zabezpečenie jeho existencie v ďalšom období. Najstaršia vrstva obyčajov, ktoré sa viažu k obom slnovratom, obsahuje fragmenty obradov na počesť slnka, magické úkony na zabezpečenie hospodárskej prosperity, zachovanie zdravia, získanie manželských partnerov, ochranu pred zlými silami, démonmi, znaky, z ktorých sa predpovedalo počasie, úroda a osud ľudí. Obrady letného slnovratu sa sústredili na 24. jún, na Jána. Noci predlžujúce sa na úkor denného svetla vyvolávali predstavy o zvýšenej aktivite nepriaznivých síl, preto sa obdobie pred zimným slnovratom nazývalo aj stridžie dni. Slnovrat chápaný ako znovuzrodenie slnka bol v domácnostiach symbolizovaný roznecovaním posvätného ohňa. Cieľom bolo udržať ho čo najdlhšie. Kresťanstvo nahradilo zvyky zimného slnovratu adventom a oslavou Kristovho narodenia, letného slnovratu oslavou sviatku Jána Krstiteľa.
    Autor popisuZuzana Beňušková
    LiteratúraHorváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986.
    Zdroj dátTradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011.
    URLhttps://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/slnovrat
    Pozri tiež výročné ohne
    mágia počiatku
    oheň
    okurovanie
    Slnko
    stridžie dni
    advent
    Ján Krstiteľ
    Odkazy (17) - Heslá encyklopédie

  Tieto stránky využívajú súbory cookies, ktoré uľahčujú ich prezeranie. Ďalšie informácie o tom ako používame cookies.