Počet záznamov: 1

Pridať záložky stridžie dni

Popis	názov dní, v ktorých sa podľa poverových predstáv predpokladala zvýšená aktivita nepriaznivých síl. Označovali sa tak najmä významné dni zimného slnovratu, na Katarínu (25. november), Ondreja (30. november), Barboru (4. december), Mikuláša (6. december), Luciu (13. december), Tomáša (21. december). Podľa mýtického myslenia sa predlžovanie nocí a krátenie dní stotožňovalo s dočasným víťazstvom tmy – zla nad dobrom – svetlom. Považovali sa za ne aj dni okolo Veľkej noci, najmä Veľký piatok, deň Juraja (24. apríl), prvý máj, deň Jána Krstiteľa (24. jún), deň letného slnovratu (21. jún), všetky dni, v ktorých sa konali obrady prechodu (krst, svadba, pohreb a iné) i dni dôležité v hospodárskej činnosti (kúpa a predaj dobytka, prvý výhon dobytka, prvá oračka). Na ochranu sa používali prostriedky ochrannej mágie (magické rastliny), ochranné znaky (kríž, kruh), symbolické úkony (obchádzanie), masky a hluk, ktoré mali zahnať zlé sily. Neskôr sa predstavy zredukovali na ochranu pred strigami (bosorkami) škodiacimi najmä dobytku. Z týchto predstáv sa do 50. rokov 20. storočia zachoval napríklad zákaz vstupu cudzej ženy do domu a dvora, jedenie a natieranie dverí cesnakom, obchádzanie domu so svätenou vodou, uhlíkmi a okurovanie ľudí a dobytka.
Autor popisu	Viera Feglová
Literatúra	Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986, 22-52.
Zdroj dát	Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011.
URL	https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/stridzie-dni
Pozri tiež	Juraj slnovrat sväteniny kríž cesnak Barbora Ján Krstiteľ Lucia Mikuláš okurovanie ochranná mágia obrady prechodu Katarína Tomáš Veľký piatok hluk kruh maska obchádzanie obchôdzky striga
Odkazy	(10) - Heslá encyklopédie
	(3) - Digitálne objekty

URL