Počet záznamov: 1  
  1. Popis(nežit, furunkel) zápalové ochorenie kože a slizníc, prejavujúce sa bolestivými, hnisajúcimi zdureninami. V tradičnej medicíne rozlišovali napuchnutý vred, ešte nehnisajúci hluchý vred alebo krticu, tmavý pokolvar na nohách, hlbokú veržlinu pod pazuchou, ťažko hojivé osie hniezdo na krku a podobne. Vred v tele považovali za príčinu epilepsie, suchôt. Vred mohlo spôsobiť prejedenie, porobenie, porušenie zákazu sedieť na stole. Vred považovaný za démona vyháňali z tela zariekaním a gestom stierania, váľaním dieťaťa po troch hroboch a podobne. Krticu liečili dotykom s odrezanou nôžkou krta. Tečúce vredy utreli do šatky alebo do mince, ktoré zahodili. Kto ich zdvihol, dostal vredy. Vredy liečili aj ich umývaním v tečúcej vode na Zelený štvrtok a Veľký piatok. Racionálny význam malo umývanie vredov odvarom repíka, orgovánu, i prikladanie kaše z masla, ražnej múky a mlieka, aby vred vyhnisal.
    Autor popisuJuraj Zajonc
    LiteratúraČižmář, J.: Lidové lékařství v Československu 2. Praha 1946. Holuby, J. Ľ.: Národopisné práce. Zostavil J. Mjartan. Bratislava 1958. Horváthová, E.: Ľudové liečenie. In: Horehronie II. Kultúra a spôsob života ľudu. Zostavil J. Mjartan a E. Plicková. Bratislava 1974, 301-322.
    Zdroj dátTradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011.
    URLhttps://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/vred
    Pozri tiež stôl
    zariekanie
    suchoty
    porobenie
    nájdená vec
    minca
    liečebné praktiky
    démon
    Zelený štvrtok
    Veľký piatok
    epilepsia
    Odkazy (6) - Heslá encyklopédie

  Tieto stránky využívajú súbory cookies, ktoré uľahčujú ich prezeranie. Ďalšie informácie o tom ako používame cookies.