Počet záznamov: 1
Pridať záložky živý oheň
Popis (nový oheň, čistý oheň, svätý oheň, boží oheň, suchý oheň, žimny oheň, vatra) oheň roznecovaný archaickým spôsobom: trením dvoch kusov dreva, prípadne tiež kresaním ocieľky o kremeň. Pripisovali sa mu ochranné, očistné a liečivé účinky. Zapaľoval sa na Veľkú noc, na Jána Krstiteľa (24. jún), na Vianoce, pri šírení cholery, moru. Podľa tradičných predstáv zabraňoval prístupu zlého ducha a vampíra. Achaický spôsob roznecovania sa do 20. storočia zachoval v pastierskych oblastiach Slovenska a Moravy (na Valašsku sa nazýval dřevěný oheň) pri prvom príchode na salaš. Okurovanie oviec jeho uhlíkmi malo zabrániť pôsobeniu škodlivých síl. V období zimného slnovratu a Vianoc sa v domácnostiach zapaľoval pred východom slnka a pripravovali sa na ňom vianočné jedlá. Prvé uhlíky sa odkladali na liečenie. Oheň nesmel počas sviatkov vyhasnúť, nesmel sa požičať. Pálenie kmeňa alebo pňa počas Vianoc bolo známe aj u južných Slovanov, podobný zvyk poznali aj Germáni. Roznecovanie živého ohňa v jarnom období prevzalo v 8. storočí do svojich obradov kresťanstvo. Autor popisu Eva Riečanská Literatúra Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986. Váňa, Z.: Svět slovanských bohů a démonů. Praha 1990. Zdroj dát Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011. URL https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/zivy-ohen Pozri tiež vianočné jedlá
Ján Krstiteľ
upír
slnovrat
pastierske obyčaje
okurovanie
oheň
očistná mágia
mor
liečebné prostriedky
duch
Veľká noc
Biela sobota
choleraOdkazy (4) - Heslá encyklopédie