Počet záznamov: 1  
  1. Tematický termínfujara
    Pozri tiež píšťaly
    URLhttps://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/fujara
    LiteratúraLeng, L.: Slovenské ľudové hudobné nástroje. Bratislava 1967, 96 – 104. Elschek, O.: Slovenské ľudové píšťaly a ďalšie aerofóny. Bratislava 1991, 193 – 200. Plavec, M.: Majstri. Výrobcovia ľudových hudobných nástrojov na Slovensku. Bratislava 2003, 112 – 121, 136 – 149, 194 – 205, 278 – 291. Elschek, O.: Fujara. The Slovak Queen of European Flutes. Bratislava 2006. Elschek, O.: Fujara ako výtvarné dielo. Bratislava 2010.
    Všeobecný popisOskár Elschek
    Poznámkaveľká trojdierková hranová píšťala. Dlhá 150–180 cm. Skladá sa z dlhej valcovitej píšťalovej trubice (hrúbka 20–50 mm) a z pripojeného tenšieho kratšieho píšťalového vzduchovodu. V hrubej, znelej píšťale sa nachádza 3–5 cm od jej horného okraja oblôčik (veľkosti 1,5–5 cm), do ktorého sa vedie vzduchovodom vzduchový prúd na hranu oblôčka fujary. Hlava fujary je s píšťalou prepojená tenkou trubičkou (cecúľom) a na dolnom konci píšťalky sa fúka do spodného cecúľa – malej trubičky. Fujara je s píšťalou spojená remencom alebo mosadznou páskou. V spodnej polovici fujary sú vyvŕtané tri hmatové otvory, rozmerané približne v strede spodnej polovice nástroja tak, že posledná dierka je umiestnená cca 20% od spodného okraja trubice. Vrch fujary je zatvorený kolíkom, spodok zostáva otvorený. Vzduchovod je z oboch strán uzatvorený kolíkom. Fujara je bohato zdobená geometrickými i figurálnymi ornamentmi, leptaná kyselinou do svetlohnedej, okrovej či oranžovej farby. Alebo je vybíjaná mosadzou a morená na tmavo. Okrem fujár bežných rozmerov sa vyrábajú aj malé fujarky a dvojité fujary. Pri hre na fujare sa využíva prefukovanie do vysokých tónových polôh, do 10. – 15. alikvotného tónu. Mixolydický tónový rad je jedinou hrateľnou stupnicou. Repertoár tvoria pastierske, najmä pastiersko-zbojnícke piesne, ktoré fujarista striedavo hrá a spieva. Fujara vznikla a je rozšírená na Podpoľaní, získala si na strednom a severnom Slovensku stále viac záujemcov o výrobu a hru. V roku 2005 bola zapísaná do zoznamu majstrovských diel nehmotného kultúrneho dedičstva sveta UNESCO.
    Zdroj dátTradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011.
    Odkazy (7) - Heslá encyklopédie
    (56) - Digitálne objekty