Počet záznamov: 1
Pridať záložky menovci
Popis osoby s rovnakým priezviskom, nie nevyhnutne spojené príbuzenskými vzťahmi. Menovci tvorili patronýmiu, príbuzenskú skupinu patrilineárnych príbuzných v jednom sídle len dovtedy, kým odvádzali svoj pôvod od reálneho spoločného predka. V obci bývali buď na jednom dvore (gruntovníci), mohli však byť i rozmiestnení po dedine. Po vystriedaní sa viacerých generácií mohlo v niektorých obciach bývať aj 20 menovcov. Obec ich odlišovala pomocou prímenia. Najširšie skupiny menovcov žili na sezónnych sídlach, lazoch, kde kvôli dostatku miesta jestvovala pre vždy ďalšiu a ďalšiu generáciu synov, nositeľov mena, možnosť usadiť sa a založiť si rodinu. Takto vytvorené osady, osobitné sídla sa napríklad na Kysuciach nazývali dvormi. Každý dvor mal svoje meno, obyčajne podľa najstaršej alebo najbohatšej rodiny (Strapáčovci v Strapáčove, Mackovia u Mackov). Keďže príbuzenské vzťahy i v izolovaných patronymických sídlach sa vnímali po 3 či 4 generácie, zatiaľ čo sídla sa rozrastali podstatne dlhšie, patronymické spoločenstvo spájala predovšetkým sídelná jednota. Považovali sa za susedov, mohli medzi sebou uzatvárať sobáš. Autor popisu Ľubica Herzánová-Voľanská Literatúra Botíková, M. – Jakubíková, K. – Švecová, S.: Tradície slovenskej rodiny. Bratislava 1997. Švecová, S.: Príbuzenská skupina a patronýmia na Slovensku. In: Slovenský národopis, roč. 19, 1971, č. 1, 3-9. Ušak, J.: Rodinný a spoločenský život. In: Liptovská Teplička. Zostavil J. Michálek. Košice 1973, 85-95. Zdroj dát Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011. URL https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/menovci Pozri tiež dvor
sídlo
prímenieOdkazy (1) - Heslá encyklopédie