Počet záznamov: 1
Pridať záložky pečenie chleba
Popis pracovný postup pri domácom pečení chleba. Práca spojená s pečením chleba bola namáhavá a patrila k najdôležitejším v domácnosti. Začala sa večer pred pečením, keď sa zarobil kvások a preosiala múka. Ráno sa zohriata voda naliala do dreveného koryta alebo dieže, nasypala sa múka, pridal kvások a cesto sa začalo rukami miesiť. Dobre vymiesené cesto bolo zárukou vydareného chleba, preto sa tejto práci venovala veľká pozornosť. Matka zaúčala dcéry miesiť chlebové cesto napríklad tak, že do cesta nasypala fazuľu, bôb alebo gombičky, ktoré museli v ceste nájsť. Keď bolo cesto vymiesené tak dobre, že sa ťahalo a nelepilo na ruky, nádoba s ním sa postavila k peci, aby kyslo. Medzitým sa pripravili slamené alebo drevené nádoby, ktoré sa zvnútra pomúčili a nechali nahriať pri peci. Vykysnuté cesto sa po častiach vyberalo z koryta, váľalo sa do tvaru chleba a položilo do pripravených nádob dokysnúť. Zo zvyškov cesta sa niekedy robili placky, ktoré sa piekli pred alebo po pečení chleba. Počas kysnutia cesta sa začala pripravovať pec. Na jej rozkúrenie sa používali veľké polená. Niekde bolo zvykom, že sa do pece dalo toľko polien, koľko sa sádzalo chleba. Uhlíky z dreva sa z pece vyťahovali pomocou dreveného náradia (ohreblo, kočerha). Časť z nich sa vhodila do vedra s vodou, časť sa nechávala po bokoch otvoru pece, aby sa chlieb dobre piekol aj spredu. Dno pece sa vymietlo metlou, ktorá sa namáčala vo vode. V tenkostenných peciach v nížinných oblastiach sa vykurovalo aj byľami rastlín, napríklad z kukurice. Pred sádzaním chlebov do pece sa skúšalo, či je dobre vykúrená. Väčšinou sa do nej hodila hrsť múky. Ak múka sčernela, pec bola prekúrená a so sádzaním sa muselo počkať. Keď hnedla pomaly, pec sa musela znova rozkúriť. Keď bola pec správne rozkúrená a vymetená, začali sa do nej sádzať chleby. Cesto sa vyklopilo z vahana alebo slamienky na drevenú ploskú lopatu s dlhou rúčkou, omylo sa vodou a zasunulo do pece. Do veľkých pecí sa zmestilo 9, do menších 4 pecne. Priemerne veľké, asi 2 kilogramové chleby sa piekli jeden a pol až dve hodiny. Počas pečenia sa gazdiná dva-trikrát pozrela do pece, či sa chleby pečú rovnomerne. Keď sa niektorý oneskoroval, presadila ho na iné miesto. Dobre upečený chlieb bol hnedočervený. Z pece sa vybral pomocou lopaty a kládol sa späť do nádoby, kde pred pečením kysol, alebo na lavicu k peci, na stôl, niekedy i na čisto zametenú podlahu. Ešte na lopate sa peceň zvykol utrieť vodou od popola a aby získal lesk. Chlieb chladol najmenej dve hodiny. S pečením chleba, podobne ako s chlebom samotným, súviselo veľa poverových predstáv. Napríklad, ak dievča prvýkrát miesilo cesto na chlieb a cesto pukalo, hovorilo sa, že dostane muža v čižmách – pána, ak nepukalo, mala dostať muža v papučiach – sedliaka. Keď sa chlieb pri pečení rozpukol, malo prísť nešťastie, ak ho zabudla gazdiná v peci, verilo sa, že čoskoro zomrie. Autor popisu Rastislava Stoličná Literatúra Stoličná, R.: Kuchyňa našich predkov. Bratislava 2001. Zdroj dát Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011. URL https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/pecenie-chleba Pozri tiež obradový chlieb
chliebOdkazy (3) - Heslá encyklopédie (6) - Digitálne objekty