Počet záznamov: 1  

Pridať záložky   mliečne hospodárstvo

  1. Popisčinnosť zameraná na získavanie a spracúvanie mlieka na mliečne výrobky, súčasť dobytkárstva a pastierstva. Do valaskej kolonizácie bolo hlavným účelom chovu oviec, kráv i kôz získanie mäsa, vlny a kože. Rozvoj mliečneho hospodárstva začal na území Slovenska rozšírením salašníctva, v rámci ktorého bolo mlieko hlavným účelom chovu oviec. Po dojení ho spracúvali kľaganím a zohrievaním na syr a žinčicu. Nové mliečne produkty (bryndza, oštiepok, parenica) a spôsoby ich výroby ovplyvnili vývoj obchodu, remesiel (bryndziarstvo), tradičnú stravu, čiastočne dovtedy známy postup spracovania kravského mlieka. Chov kráv výlučne na mlieko sa na Slovensku rozšíril až v 19. storočí a začiatkom 20. storočia a na Kysuciach, Považí, v Šariši i Zemplíne vytlačil chov oviec. Kravské mlieko, smotana, tvaroh, maslo boli dôležitou zložkou tradičnej stravy a významným tovarom na predaj. S cieľom uľahčiť roľníkom odbyt mlieka a konkurovať veľkostatkárskym hospodárstvam začali v Uhorsku v 90. rokoch 19. storočia vznikať mliekárske družstvá (roku 1908 ich bolo vo Zvolenskej župe 11). Nevyhnutnosť spracúvať kravské mlieko na vzdialených pasienkoch viedla k vzniku chotárnych maštalí. Konzumácia kozieho mlieka bola rozšírená najmä v chudobných rodinách, kde z neho robili aj tvaroh.
    Autor popisuJuraj Zajonc
    LiteratúraHeteš, J.: Mliečne hospodárstvo na Slovensku. Bratislava 1951. Podolák, J.: Tradičné ovčiarstvo na Slovensku. Bratislava 1982. Slavkovský, P.: Agrárna kultúra Slovenska – premeny v čase. Bratislava 2002.
    Zdroj dátTradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011.
    URLhttps://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/mliecne-hospodarstvo
    Pozri tiež bryndza
    chotárna maštaľ
    salašníctvo
    valaská kolonizácia
    žinčica
    tvaroh
    smotana
    oštiepok
    mlieko
    maslo
    syr
    parenica
    kľaganie
    Odkazy (3) - Heslá encyklopédie
    (11) - Digitálne objekty